Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

jsem učitelka na gymnáziu a velice ráda bych viděla důkaz Vašeho suverénního tvrzení.
Přijďte na naši školu koncem ledna (to je dokonce víc času, než potřebuje průměrný dvacátník...), stejně budou probíhat komisionální zkoušky, nebude tedy problém sehnat učitele, kteří by Vás vyzkoušeli ze svých oborů.

Keď študent na gymnáziu dokončí test, tak pravdepodobne už o mesiac by v tom teste nebol úspešný. Celé gymnázium je o tom že sa treba pripraviť na test a nie vzdelávať sa do života. Ak niekto prejde testom neznamená to že tomu rozumie. Výsledok testu hovorí iba o tom že v momente testu študent disponoval informáciami.

Ku kvalite života je rozhodne nevyhnutné vedieť počet kostí v tele, všetky hlavné mestá alebo tisícku rôznych dátumov a mená tisícky panovníkov v priebehu histórie, bez ohľadu na logiku a previazanosť evolúcie a historického vývoja.

So vzdelávacím systémom je prakticky takmer všetko zle. vychádza zo stredovekého modelu, pritom pokrok v súčasnej dobe, a to pokrok v akomkoľvek smere, nielen vedecko-technický, je asi tak milion krát rýchlejší.

snáď každý relevantný odborník na vzdelanie tvrdí, že systém školstva založený na memorovaní nejakých poznatkov je úplná blbosť.

Vzdelávací systém nie je výhra byrokratov. ani neexistuje centrálne plánovanie aj ak sa to tak môže zdať.

v stredoveku sa vyučovalo sedem slobodných umení, potreba zmeny vzdelávania nemusela nastať aj tisíc rokov. Svet sa od stredoveku, a hlavne počas dvadsiateho storočia stal príliš komplikovaným na to aby bol dostatočne pochopiteľný. to samozrejme bežného človeka smrteľne desí, preto sa (úplne prirodzene) snaží vzdelavácí systém sám seba nejak udržať. Nezamýšľa sa nad tým či je to dobré alebo nie, len si chce udržať aký taký status quo. Je to práve kvôli tomu strachu z príliš komplikovanej reality. byrokrati si neuvedomujú že to čo robia, robia práve preto aby eliminovali svoj strach, vzdelávajú teda tak ako sa to vždy robilo a je pokoj.

môžeš sa spýtať ktoréhokoľvek byrokrata, učiteľa, či centrálneho plánovača(neexistujúceho) prečo vzdelávajú práve takým spôsobom, a k čomu celé to memorovanie slúži a ako bude využité a ako zlepší život. ak sa budeš učiteľov a byrokratov pýtať dosť dlho, zistiš že ani jeden (česť výnimkám) nemá odpoveď.

väčšina ľudí chápe chybnosť vzdelávacieho systému. ale takmer nikto nemá odvahu začať robiť zmenu. školstvo sa týka najmä detí a pri deťoch sú rodičia citliví. rodičia sú zároveň voliči, pustiť sa do zmeny vzdelávacieho systému je malá politická samovražda. Preto sa to zatiaľ neudialo.

Pri tom všetkom treba povedať že ľudia sú dostatočne vzdelaní a vedomostí pribúda a kvalita života sa zvyšuje. neplatí to plošne. javí sa že niekto sa holt narodil lepšie a niekto zas horšie.

nejde o to či to dáva zmysel, alebo ktoré riešenie je horšie a ktoré lepšie, ide o to ako to v skutočnosti je. podielové vlastníctvo existuje, bytový dom je dobrý príklad. prečo je smrtiace aby boli spoločné priestory v podielovom vlastníctve? predstavme si že reálne niekto vlastní ten výťah. ako by sledoval kto koľko používa výťah? aká by bola tarifa za jazdu výťahom? niekto z druhého poschodia by chcel nižšiu cenu ako má ten z 10teho poschodia. provozovani takého výťahu by bolo veľmi nákladné, čo by sa premietlo do cien.
Ak sa pozrieme na úžitok tak samozrejme vyhráva obyvateľ z desiateho poschodia. ak by sa za výťah platilo paušálne niekto by mohol namietať že to nie je spravodlivé. že niekto výťah využíva menej a niekto viac. zároveň obyvateľ prvého poschodia môže urobiť oveľa viac jázd výťahom ako ten z desiateho.
podielové vlastníctvo spoločných priestorov je tak najlepší variant. samozrejme nie je to ideálne riešenie. ale pokiaľ ide o kompromisy, akosi sa vždy robí najmenšie zlo. nakoniec, účelom spoločných priestorov v bytovke nie je robiť niekoho šťastného z dokonalého modelu vlastníctva ale určité praktické využtie, napríklad dostať sa k svojmu bytu.

zároveň štát stanovil za akých podmienok a okolností bude zasahovať. tieto podmienky sa môžu meniť. štát do vlastníctva pozemku zasahuje prostredníctvom policajtov a súdov (zjednodušene). technicky - do vlastníctva pozemku zasahujú konkrétni policajti (pretože sú za to platení, prečo si vybrali práve zamestnanie policajta je na nich)(možno sú policajtmi z ideologických dôvodov. V Ankape zasahuje do vlastníctva napríklad bezpečnostná agentúra, alebo bojová agentúra, alebo agentúra ozbrojenej sily, to je jedno; zasahuje z nejakého dôvodu, napríklad preto že nejaká firma alebo súkromná fyzická osoba si takýto zásah objednala a zaplatila. v týchto intenciách sú rozdiely medzi štátom a ankapom len v princípoch a filozofickom vymedzení pojmov a obhájení dôvodov. fakticky sa stalo to isté. v štáte je akurát vlastník pozemku presnejšie informovaný za akých okolností zasiahne bezpečnostná agentúra štátu do jeho vlastníctva.

či už obyvatelia platia alebo neplatia centrálnu bezpečnostnú agentúru, ich životy sú v rukách agentúry. stačí jednoduché uvedomenie si agentúry že nemá protivníka. ak je vedúci, šéf, či majiteľ agentúry dostatočne charizmatický, môže robiť čokoľvek, bez ohľadu želania a príspevkov obyvateľov územia. napríklad Džingischán takto konal.

čo je to právo? každý si to definuje podľa svojich hodnôt a presvedčenia. Samozrejme, každý má právo mať dom či byt, existencia takého práva však nevyčaruje 7,5 miliárd domov. Každý má právo na dom, stačí len si ten dom zabezpečiť. postaviť, kúpiť, obsadiť prázdny dom atď. alebo druhá možnosť - ak daný anarchokomunista tvrdí, že každý má právo na byt či dom, nevzniká tak tomuto anarchokomunistovi povinnosť zabezpečiť 7,5 miliardy domov? čo to vlastne znamená mať právo?