Jeden hlas nič nezmení – ale keď si to povedia všetci? – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Pred pár mesiacmi som videl prednášku Tima o práve nevoliť. Pred pár dňami som sledoval prednášku Urzu, tuším o demokracii (áno, som tu nový :D). Nemusím vysvetľovať – vezňovo dilema, náklady hlasu sú vyššie ako výsledok… Mal som to problém vstrebať. Všimol som si, že to majú problém vstrebať aj ostatní. „Keď si to povedia všetci…“ Rozmýšľal som nad tým. V zásade to nie je veľmi komplikované, ale cítil som niečo zvláštne. Šrotovalo mi to v hlave do nočných hodín. Potom som si predstavil situáciu – ochoriem v deň volieb. Vtedy som to videl inak. Tam som okamžite videl, že ak nepôjdem, tak môj hlas nič nezmení. Uvedomil som si, že nejde o ten hlas, ale o niečo iné – mal som emočný problém s vetou: „Jeden hlas nič nezmení.“ Kognitívna disonancia? Indoktrinácia? Nezistil som presne, prečo s tým mám problém. Napriek tomu to považujem za cenné. Identifikoval som vlastné iracionálne správanie. Pomohlo mi to o milimeter pochopiť seba a ostatných ľudí.