Ľudská tvár politiky – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Pri príležitosti 56. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy bol v televízii odvysielaný krásny film o mojom vzore, ktorý ma v živote najviac ovplyvnil a posunul vpred – Alexandrovi Dubčekovi. 5. januára 1968 na zasadaní ÚV KSČ Antonín Novotný príde o svoju funkciu vo vedení a nahradí ho práve Alexander Dubček. Nové vedenie strany, na čele s Alexandrom Dubčekom začne rýchlo uvoľňovať atmosféru a schvaľovať zmeny, z ktorých sú ľudia nadšení: zrušenie cenzúry, možnosť slobodne cestovať na Západ a čiastočný návrat k trhovej ekonomike. Socializmus sa podľa Dubčekových plánov mení v tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Kto by s ním nesympatizoval? Bol zábleskom na konci tunela. Neľudskému režimu chcel dať ľudskú tvár. Veril v dobro človeka. Mal svetlo v duši. Jeho optimizmus bol nákazlivý. „Žime a konajme tak, aby hranice ľudí nerozdeľovali, ale spájali.“ Presviedčali ma, že je slaboch, ale ja dnes viem, že to nie je pravda. Bol zásadový, bez pretvárky, sčítaný, rozhľadený, pracovitý otec rodiny. Vždy bol dobrej nálady, mal úsmev na tvári, preto ho ľudia mali radi. Po Mandelovi získal Sacharovovu cenu Dubček. Čo ma dodnes nadchýna, je Dubčekov politický príklad. Príklad utrpenia. „Nevzdávajte sa svojho základného presvedčenia, aj keď spočiatku malé šance na presadenie sa a na úspech.“ Nádej zomiera posledná. Tohto presvedčenia sa Dubček nikdy nevzdal. Jeho odkaz je krásny, nasledovaniahodný, nezabudnuteľný a večný. Svet oceňuje jeho veľkosť, ktorá spočíva v jeho odvahe. Obrátiť sa proti dogmatickému socializmu a ísť inou cestou. Dubčekov život zostane pre nás symbolom ľudskosti a statočnosti. Symbolom politiky a politika s ľudskou tvárou. Nech žije Dubček!