Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Pokud jiz podepises pracovni smlouvu, je v poradku ji dodrzovat. Pokud nechces, nepodepisuj ji a nemusis nikoho poslouchat.

Presne tak. Pokud jsem zodpovedny, nebudu delat ukoly, pokud nechci. At si to tabulkove ucitelky delaji doma samy. :-D

Slovensky umím, ale fakt nechápu, na co se ptáte.
Na ankap?
Na stát?
Na svět, kde část lidí uznává vlastnická práva a část ne? A pokud na toto, v jakém společenském uspořádání žijí?

Toho sa môj príspevok ale vôbec netýkal. Neviem, či je problém v slovenčine, ale myslím, že je inak napísaný jasne.

Stanovovanie si vlastných pravidiel na pozemku za predpokladu, že "je dané", že patrí tomu-ktorému vlastníkovi, je pomerne jednoducho vysvetliteľné. Ale ja rozporujem, na čom to "je dané" je založené.

Pardon, nezlobte se, ale jak jsme mluvili o tom šetření času, tohle číst nechci…

Tomu asi úplně nerozumím; jakákoliv pravidla si někdo nastaví, nejsou přece součástí NAPu. Když třeba zakážete konzumaci vlastních nápojů v restauraci, znamená to, že si na svůj pozemek dáváte pravidla navíc…

Naštuduj si rozdiel medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi kritériami. Rakovina je prítomnosť zhubného nádoru (je tam/nie je tam), zatiaľ čo obezita je definovaná nejakou arbitrárnou hranicou BMI.

Hľadáš každú zádrapku na reálnom príklade, aby si nemusel uznať, že stroje a organizácia/špecializácia práce, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ, zvyšuje hodnotu práce zamestnanca (t.j. koľko produktu vyrobí), aj keď sa ten nenadrie viac než keď robí sám na seba. Tak keď sa ti nepáči tento príklad, tak dajme trebárs výrobu áut - keď Ford začal s pásovou výrobou, tak na jednu človekohodinu začalo pripadať oveľa viac tržby z vyrobených áut. Preto mohli mzdy zamestnancov postupne stúpať (pochopiteľne, že zamestnávateľ na tom netratil, keďže aj jemu rástli zisky), že si aj oni mohli dovoliť kúpiť nimi vyrábané autá - čo v kováčskej dielni, kde vyrábali postupne celé auto (a tak im to trvalo dlho), obyčajný montér sotva mohol mať. Ale ty si určite nájdeš niečo, čo sa ti na tom nepáči, lebo zamestnávateľ nerozdelí všetko zamestnancom (aby mu nič za jeho prácu nezostalo, a tak sa na to mohol vykašľať).

--

Opakuješ to isté, ale k pointe nič.

Utiekli z kapitalizmu do kapitalizmu, takže to nehovorí nič proti kapitalizmu.

Myslím, že môžeme bezpečne predpokladať, že "vlastník pozemku v režime neNAP" nie je stúpencom princípu NAP.
Preto takýto vlastník nebude uznávať NAP ako zdroj legitimity vlastníctva pozemkov (či už svojho alebo iných) a teda bude veľmi pravdepodobne (pri komplexite dnešného sveta hraničiac s istotou) v permanentnom konflikte so stúpencami NAPu v náhľade na to, ktorý pozemok je koho vlastníctvo. V praxi teda pôjde buď o horúcu vojnu, alebo o určitý ustálený stav, kde pavučina spojeneckých zmlúv viac či menej úspešne zaistí, aby nebolo výhodné vojnu začínať, i keď "pocit krivdy" (t.j. názor že ten či onen drží pozemok nelegitímne či už podľa NAPu, alebo podľa iného princípu, ktorý ten či onen vlastník/držiteľ pozemku vyznáva) bude u mnohých pretrvávať.

Podľa akej vlastnosti by sa takýto svet vlastne mal nazývať ankapom? A v čom by bol vlastne podstatný rozdiel voči dnešnému svetu, kde držiteľom pozemkov odpovedajú dnešné štáty (tie, ktoré existujú de facto, teda aj Taiwan alebo trebárs Somaliland)?
(schválne tuto používam termín "držiteľ", lebo ten popisuje stav v realite, a nie nejakú teoretickú legitimitu, ktorá je podľa každého princípu iná)

Chápu, že byste odpověděl jinak; já se snažím dát co nejvíc informace, takže neřeknu jen, že to ještě na něčem závisí, ale dám i odpověď pro typický příklad.

A ano, ta odpověď neplatí jen pro psychiatrické pacienty; ale odpovídal jsem na to, protože jste se na to ptal.

Vidím emoce, nesouhlas, ale vlastně vůbec nechápu, kam míří.
Ta věta je jasná odpověď na otázku týkající se NAPu, proto jej obsahuje i odpověď.

zajimavy myslenkovy pochod.

kdyz nekdo polozi otazku tohoto typu, tak bych odpovedel "zalezi na dalsich parametrech, nelze jednoznacne odpovedet". rozhodne bych nezacinal odpoved slovy: "ano, typicky ano, myslím že spíš ano, většinou ano, atd"

a tím pádem ta vase odpovede naplatí jen u pychiatrických pacientů, na ktere jsem se explicitne ptal, ale obecne na vsechny lidi, že ano?

no vzdyt samozrejme ze ano. ale pouze nad svym skutecnym majetkem a ne nad necim ukradenym nebo nekym unesenym.

stat ma ten monopol na nasili i nad majetkem jinym lidi, to je ten problem

kazal vstupu zenam se zmeni na zakaz vstupu jenom cernym zenam (ostatnim se povoluje). to tedy neni deregulace?

to ze se nekdo nejak nazyva vubec neznamena ze dela to co ma v nazvu...

jasne. a vase uvaha je tady jaka? abych byl explicitni, od ceho mame moralku?

(btw opravdu jste nepochopil, ze se ptam na tohle, nebo jen trollite?)

ale co z te analyzy ma vyjit aby to znamenalo ze z toho vyplyva, ze to je nebo neni potreba?

takze pred zavedenim prubezneho duchodoveho systemu nebyla civilizace?

a je to zakazano? asi explicitne ne, protoze to nikdo nikdy nedelak, takze to ani potreba zakazovat neni...

Jenže tenhle jeden krok obsahuje jenom to povolení. Žádné utahování v něm není. (Může být nějaký jiný krok, ale to už je separátní akce).

Za mě to teda rozhodně je i svobodnější.

Nie, pomocou BMI nemeriaš obezitu, ale vyjadruješ určitý pomer hmotnosti a výšky človeka. To, že od BMI 30 vyššie je "obezita", musela určiť nejaká komisia, že subjektívne usúdili, "koľko je už veľa". Tak isto môžeš zmerať, že človek si môže dovoliť kilo mäsa denne a prenájom dvojizbového bytu, ale to ti nepovie, či už je to "slušný" alebo ešte "neslušný" štandard!

Odvádzaš (ako obvykle) pozornosť od podstaty. Je úplne jedno aké topánky. Ide o to, že zamestnancovi výrobcovi topánok jeho zamestnanie umožní zarobiť viac než by zarobil sám na seba, takže o nárast hodnoty práce (nebudem to teda volať "nadhodnota") sa delí zamestnávateľ a zamestnanec, aj keď sa na ňom zamestnanec nepodieľal.

OK

Ale napriek tomu tvrdíš, že je to možné určiť nejakým jednoznačným postupom, teda inak než "rozhodnutím komisie, ktorá povie, koľko je dosť".

Aha, takže boľševici vlastne tým zastreleným robili službu, aby netrpeli v tom hroznom na ružovo lakovanom (vieš mi dať príklad aspoň jedného kapitalistického propagandistu?) kapitalizme. Hm, trošku uber húlenia, alebo aspoň zmeň fajčivo, lebo to, čo máš, je zjavne dosť husté.

takze legalizace drog za nejakych podminek oproti uplnemu zakazu taky neni deregulace?

takze ano je to deregulace. a ano je mikro s tim samozrjeme souhlasim. je to deregulace ktera nestoji za zminku :)

Lenže ty ani neurčuješ "úroveň životného štandardu", čo by sa za nejakú veličinu dalo s prižmúrením očí považovať, ale "koľko že je slušný štandard", čo je podobné tomu ako určovať "aká hmotnosť je už veľa alebo ešte málo" (preto som spomínal obezitu), a to je určiteľné len subjektívne nejakou komisiou alebo čím...

V minulosti mali ľudia ešte menej prostriedkov, ale obuvníkov bolo viac. Takže to tým nebude.

Čo už, ja ti učebnicu prepisovať nebudem.

Však práve. "Viac ľudí viac miesta zaberie." To je trošku slabá definícia toho, koľko by mali mať, aby to bolo dosť.

Pochopiteľne, lebo nie každý mal odvahu po sebe nechať strieľať na hraniciach či podstupovať inú perzekúciu. Ten socializmus bol totiž až tak atraktívny, že? A teraz odchádzajú do socialistických či kapitalistických krajín?

"prý" neznamená nič.

Je istým spôsobom fascinujúce, ako obhajcovia ankapovej ideológie dokážu s veľkým úspechom "riešiť" podružné problémy, pričom sa zastierajú tie fundamentálne.

"[i]Právo určit na vlastním pozemku vlastní pravidla je součástí NAPu; majitel si tedy může určit pravidla svévolně, tedy třeba i tak, jak by bylo jinak v rozporu s NAPem.[i]" - ten NAP v prvej časti vety je použitý presne prečo? Aby v poslucháčoch vyvolával dojem, že z nejakého dôvodu "nadradené" priradenie pozemkov k vlastníkom by sa dialo konformne s NAPom, i keď na to (presne v súlade so zvyškom vety i inými Urzovými výrokmi) nie je najmenší dôvod?

Keď nechápeš, čo je to hmotnosť, a že hmotnosť nejakého predmetu existuje nezávisle na tom, či ju niekto merá, a je úplne tá istá, nech je vyjadrená v takých či makých jednotkách, tak potom už s tebou ťažko. To je práve pointa, že "slušný príjem" na rozdiel od toho neexistuje sám o sebe, ale je to ľudský výmysel, za ktorý každý považuje niečo iné a preto neexistuje konkrétna hodnota, ku ktorej vie dôjsť každý!

No málo ich je preto, lebo sa im (napriek údajnému vykorisťovaniu) viac vyplatí robiť v obuvníckej fabrike - alebo máš iný uveriteľný dôvod? Sedíš si snáď na ušiach?

"Učiť sa, učiť sa, učiť sa!" hovoril tvoj veľký vzor, začni trebárs tu: https://www.pantarhei.sk/285614-zaklady-ekonomie-eva-muchova

Prax je prax, ale z počtu detí ti konkrétny počet izieb nevyplýva. Ako som už povedal, trúsiš tu všeobecné, zjavné a neuchopiteľné múdra typu "Viac ľudí viac zje.".

Vďaka štátu a socializmu ľudia utekali z mizerného kapitalistického Rakúska do ČSSR. Alebo to bolo inak? Ja nefjem uš...

Jasně, už chápu; cokoliv Vám někdo řekne a Vám se to nelíbí nebo to nechápete, označíte to za whataboutismus.

Promiňte, ale neplaltíte si mě jako učitele logiky; a já Vám asi nechci zdarma tyto služby poskytovat, zejména když jednáte způsobem, jakým jednáte.
Co se týče podsouvání, přečtěte si znovu; ono když argumentační klamy vyhodnocujete na základě Vašich halucinací či neschopnosti udržet pozornost, může pak být takovým klamem cokoliv.

Ano, chápete to špatně.
Nemluvím o výjimkách z nějakého obecného pravidla; prostě máte situaci, která může být dle pravidel (bez výjimek) vyhodnocena různými způsoby v závislosti na dalších okolnostech.
Když máte například pravidlo, které bude říkat, že nesmíte zabít člověka bez jeho explicitního souhlasu, pak se můžete zeptat: "Když někoho zabiju, poruším pravidlo?"
A má odpověď může být: "Typicky porušíte; ale daly by se najít okolnosti, kdy ne," což ovšem neznamená výjimku z pravidla. Jen prostě záleží na tom, jestli jste měl ten souhlas.

Jestliže falšovat a krást se nemá bez ohledu na to, zda se to smí, a zákaz falšovat a krást mi svobodu nezvýší, jak mi tedy svobodu zvýší zrušení toho zákazu?

Záleží na tom, čemu říkáte deregulace. V rámci mikromanagementu to možná je velmi malá deregulace jednoho parametru. V rámce gigantické regulace potravinářství to vůbec nestojí za zmínku, pokud to nebereme jako signál, že se něco chystá.