Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Možno tak tebe, lebo ja si viem predstaviť množstvo dôvodov, prečo rôzni podnikatelia, aj keď vyrábajú identický produkt, majú rôzne náklady.

A ako sa určí, koľko si ten "podnikateľ na vlastnú päsť" smie za svoju prácu účtovať? Môže si to stanoviť ľubovoľne, alebo mu to určí nejaká komisia?

A ty máš dojem, že ten, čo má vyššie náklady, ich má vyššie len tak preto, že sa mu to páči, a nie preto, že sa mu ich nedarí znížiť?

A tí "podnikajúci na vlastnú päsť" by žili z čoho, keď by museli predávať za "objektívne ceny" rovné nákladom?

Ktorá je mainstream? No, často sú ako výukový materiál používaní trebárs Samuelson s Nordhausom. Tak som použil AI Copilot, na otázku, ku ktorej škole patria, odpoveď bola:

"Paul Samuelson a William Nordhaus sú najčastejšie spájaní s neoklasickou syntézou. Tento smer kombinuje prvky neoklasickej ekonómie a keynesiánskej ekonómie. Samuelson bol priekopníkom v popularizácii tejto syntézy, ktorá sa stala dominantným prístupom v hlavnom prúde ekonómie v druhej polovici 20. storočia."

Tak snáď už prestaneš do všetkého pchať rakúsku školu, keď na spochybnenie tvojich nápadov ju vôbec netreba...

"Bez nadhodnoty by mali dva chleby s objektívne rôznymi nákladmi objektívne rôzne ceny."

A akú motiváciu by mali zákazníci, aby kupovali ten drahší chlieb, keby mal rovnaké parametre?

Aj tušíš, aké dopady ten systém "objektívnych cien" (odhliadnuc od toho, ako by sa vôbec vymáhal, lebo je to proti ľudskej prirodzenosti) mal na celú spoločnosť? To je, len z opačnej strany, podobné premietanie ako robia ankapisti, že stačí zrušiť štát, a ono si to "nejako" sadne, a bude to vyzerať asi takto ružovo slniečkovo...

Revolúcia! Operácia! Menštruácia!

Jedno čo, vždy tečie krv!

aspoň uznáš že je hanba

Nie, nič také som nenapísal, a ak to v mojom príspevku vidíš, tak treba navštíviť očného alebo prvý stupeň ZŠ.

Z toho či poznáš všetky náklady celej siete predajní sa pekne vykrucuješ, ale nech. Každý vidí, kto čo.


"Objektívna hodnota práce pouličného gitaristu je rovná ním vyprodukovanej hodnote, tržby mínus náklady."

A čo všetko sa do tých nákladov ráta? Trebárs také jedlo tam patrí, alebo nie?

Už sa v tom strácam: takže ťa vykorisťujú, či nie?

A tá predajňa náhodou nie je súčasťou väčšej siete predajní? Náklady na prevádzku centrály, a zároveň ich prínos k rastu príjmov celej siete, to sa akože neráta, há?

Do čoho sa starám, to je moja vec. Kto chce druhých zapaľovať, mal by sám horieť!

Však ani nikto netvrdil, že potravinovými lístkami. Ty všade vidíš štát ako rodiča, živiteľa a vychovávateľa, ale v tom výroku sa mysleli celé ekonomiky.

Tak ako dnes. Ak teda bolo čo. Lebo komunisti boli úspešní predovšetkým vo výrobe ocele.

Ako pokladník vidím koľko som firme zarobil a viem koľko zarábam.

Zaujímavé. A to, koľko si firme "zarobil", to vidíš kde? Ako sumár predajov?
A toho účtovníka, čo to všetko spracúva, si bral do úvahy? A náklady na osvetlenie skladu? A mzdu skladníka si z tej marže tiež odrátal? A daň z nehnuteľnosti predajne? A odpisy nepredaného tovaru?

Pokladník je čisto obslužná funkcia, keby nebolo toho, čo organizuje, aby bolo čo predávať, a toho, čo propaguje predajňu, aby tam prišiel kto kupovať, a toho, čo robí nacenenie, aby to bolo pre zákazníkov zaujímavé kupovať, pokladník by firme "zarobil" veľké guľové.

A je ešte zaujímavé, že sám sa podieľaš na zdieraní zákazníkov, ale iste si to, ako dozorca v koncentráku, sám pred sebou nejako obhajuješ.
Mal by si robiť ako živnostník a predávať čisto za náklady (a do tých si zarátaš čo? Náklady na uživenie rodiny sa rátajú do hodnoty práce? A nemal by slobodný teda dostávať nižšiu mzdu ako ženatý s deťmi, aby to bolo spravodlive? Otázky, samé otázky...)

"Zase tým kŕmením ľudí by som sa na Reaganovom mieste moc nechválil"

Takže má sa chváliť či nemá sa chváliť? Ako sa kŕmil ľud v socialistickom ZSSR?

Rostov na Done, 1982, mäsiarstvo:
- Dobrý deň, mohli by ste mi nakrájať desať deka salámy?
-- Jasné, doneste, nakrájame!

A čítal si snáď nejaku publikáciu od autorov rakúskej ekonomickej školy, že máš dojem, že sú to argumenty odtiaľ a nie len zdravý sedliacky rozum (moji predkovia boli hrdí sedliaci, až kým im tebe podobní komouši nezhabali polia aj dobytok, a ich úspory neulúpili v menovej reforme!)?

Však to zistí normálne - na kalkulačke. Do kalkulačky zadáme akékoľvek prirodzené číslo, a pokiaľ je to číslo kladné, tak je vykorisťovaný.

Neviem, či ti to treba písať ako blbému, ale mohol by si mi nejako zdôvodniť, na základe ktorých mojich výrokov ma považuješ za "veriaceho v rakúsku školu", ak tým nemyslíš čo ja viem Viedenskú univerzitu?

A že tu niekto toľko spomína strawmanov...

1. No a? Po prvé ja nie som "veriaci rakúskej školy" ale "bojovník proti hlúposti", a po druhé pre určenie subjektívnej hodnoty to nie je vôbec treba, lebo subjektívnu hodnotu si človek určí ako sa jemu samému chce (ak nevie o tých dvoch krabičkách nič viac, tak typicky budú mať rovnakú subjektívnu hodnotu, pokiaľ pozná aj ich "príbeh", tak záleží od jeho vlastného názoru, ktorý prístup k práci by chcel oceniť svojim nákupom, ak mu na niečom takom vôbec záleží).

2. To, že robotník vyrobí viac výrobkov, vôbec nemusí znamenať, že sa viac nadrie (to je asi úplne mimo tvojho pochopenia, alebo sa aspoň na to hráš). Kopáč, ktorý má lepšie natrénovanú techniku kopania, tomu to ide lepšie a s menšou námahou (a láme menej krompáčov, lebo netrieska do kameňov ale medzi ne). V Pavlovom prípade namiesto pobehovania a hľadania, kde má aké diely, ich rovno montuje.

3. Dtto.

4. Cpt. Obvious ma nezaujíma. Zaujímajú ma slabiny tvojej teórie, nie zjavné veci ako že, keď poštár beží rýchlejšie, tak môže rozniesť viac listov (odhliadnuc od toho, že ani to, čo píšeš, nie je až tak zjavná pravda. Kvalitnejší materiál môže vyjsť rovnako ako nekvalitnejší, ak ho objednáva schopný obchodník (alebo pri množstevných zľavách), nekvalitné stroje, ktoré sa viac kazia, môžu ľahko na prestojoch vyjsť drahšie než kvalitnejšie, atď. atď.).
Teória, ktorá pre niektoré reálne príklady neplatí, je nahovno teória a môžeš si ju strčiť za klobúk!

Si ochotný priznať, že podľa tvojej teórie môže aj výrobok z rovnakých materiálov vyrobený horším postupom mať vyššiu "objektívnu hodnotu"?

Správne. Názov je ich jediná spoločná vlastnosť (odhliadnuc od toho, že v USA sa to lístkami volá už len zo zotrvačnosti, obvykle je to realizované niečím ako platobná karta).

Potravinové lístky v ČSR boli klasický prídelový systém, že v časoch nedostatku tovaru má každý nejako obmedzené množstvo, koľko môže nakúpiť.
Potravinové lístky v dnešných USA sú sociálna dávka pre najchudobnejších. Tovaru je všade dosť.

"v USA sú potravinové lístky doteraz."

Si taký blbý, alebo taký diabolský?

Čo majú spoločné potravinové lístky v celoštátnom prídelovom systéme s potravinovými lístkami v súčasných USA, a čo rozdielne?

A to, čo píšeš, máš dojem, že nejako súvisí s tým Pavlom/mnou uvedeným príkladom?

1. Ako zistíš z pozície zákazníka, ktorý z tých výrobkov je ten s vyššou hodnotou?
2. Takže by si podporoval toho, čo nerobí inovácie a zlepšenia. Keby to tak robil každý, doteraz hrdlačí 95% obyvateľstva na poli s motykou.
3. V oboch prípadoch zamestnanci zarábajú na hodinu rovnako. Zníženie nákladov je len lepšou organizáciou práce, takže žiadne "menej zdiera" v tom prípade nefiguruje, aj keby sme koncept "zdierania" akceptovali.
4. Pôvodne si argumentoval, že vyššiu hodnotu má výrobok z lepších materiálov a vyrobený lepším postupom. Tu ale z tvojej teórie vyplýva, že hodnotnejší je výrobok z rovnakých materiálov, ale vyrobený horším postupom?!?

No práve, ako je možné, že s toľkými šikovnými ľuďmi ešte v 60-tych rokoch dokázali konkurovať, a v 80-tych to už stálo totálne za riť?

Ako povedal tuším Reagan: V USA zvládame aj zbrojiť aj nakŕmiť ľudí, ZSSR si musí vybrať.

Kecy, prdy, beďary.

Plno rečí okolo, ale stále si nevysvetlil, ako je to možné, že identické výrobky majú podľa tvojej teórie rôznu hodnotu, a to dokonca tak, že ten vyrobený horším postupom ju má vyššiu...

A ten zamestnanec mu zaplatil za múku, energie aj opotrebenie pece?

"A ešte k tomu je aj chybný, ty máš jednu firmu a nie dve."

Práve preto som ti povedal, že tú druhú si tam máš domyslieť. Ale žiadnu druhú firmu nepotrebuješ na to, aby ten príklad ukázal absurdný výsledok "výrobok sa nijako nezmenil, ale zrazu má nižšiu ("objektívnu") hodnotu".

Asi by si si mal potrénovať čítanie, keďže som tam vymenoval viac vecí.

Hej, ako to fungovalo, bolo vidieť - Varšavská zmluva zaberala tretinu severnej pologule, plná nerastných surovín aj šikovných mozgov, ale za neschopnosť vyrobiť trebárs poriadne počítače iste mohli sankcie hnusných amerických imperialistov!

No, utekáš z diskusie pekne, kedykoľvek je tam niečo, na čo nedokážeš reagovať.

Skús predsa len ešte vysvetliť ten Pavlov príklad, ako to, že sa výrobok nezmenil, a napriek tomu má zrazu vraj nižšiu hodnotu. Ak ťa mätie, že sa tam hovorí len o jednej firme, tak si predstav druhú, kde tie farebné krabičky nezaviedli...

Tie príklady nie sú tak absurdné, aby nemohli nastať v realite. Pokiaľ je teória konzistentná, tak nedáva nezmyselné výsledky v žiadnom reálnom prípade (podobne ako vo fyzike, jediný pokus stačí na vyvrátenie chybnej teórie), a pochopiteľne pokiaľ argumenujem proti tvojej teórii, nebudem vyberať príklad, ktorý by ju nerozporoval...

Však si to tvrď. Takých, čo tvrdia navzájom si odporujúce nezmysly, sú plné krčmy (či dnes sociálne siete).

Hranie sa na blbého ti ide pekne. Skúsim ti to nakresliť:

Vo firme F (Fabrikant&syn) pracujú robotníci za (super)hrubú mzdu 10 bubákov(ẞ)/hod, čo je v Bubákove minimálna mzda.
Materiál na výrobu jedného výrobku stojí v nákupe 1 ẞ.
Robotník A (Adam - rýchlejší) vyrobí za hodinu práce 10 výrobkov: ◘◘◘◘◘◘◘◘◘◘
Robotník B (Bohuš - pomalší) vyrobí za hodinu práce 5 výrobkov: ◘◘◘◘◘
Keďže sú vykorisťovaní tak veľmi, ako to len ide (podľa tvojich rečí je to veľmi častá situácia), už nie je možnosť Bohušovi mzdu znížiť, ale ani ochota Adamovi mzdu zvýšiť, lebo pred bránou čaká ďalších 100 kandidátov.

Práca robotníka A na jednom kuse výrobku (◘) stojí 10ẞ/10, teda 1 ẞ (■) a materiál 1 ẞ (□), takže hodnota výrobku vyrobeného Adamom je 2 ẞ (■□).
Práca robotníka B na jednom kuse výrobku (◘) stojí 10ẞ/5, teda 2 ẞ (■■) a materiál 1 ẞ (□), takže hodnota výrobku vyrobeného Bohušom je 3 ẞ (■■□).

Z toho jasne vyplýva, že výrobok vyrobený pomalším zamestnancom má vyššiu hodnotu!

"Ako môžeš tento zásadný rozdiel nevidieť?"

Práve preto som sa ťa na to pýtal. Takže pokiaľ by bol zisk kapitalistu zdanený rovnako ako sú zdanené mzdy, tak by bol rozdiel presne v čom?

Alebo obrátene, v čom spočíva tá zásadnosť rozdielu pri súčasnom stave? Benzín je tiež zdanený inak než mlieko, a to inak než čokoláda, a je to "zásadný" rozdiel? A to ani nehovorím, že v skutočnosti žiadny daňový úrad jachtu neuzná ako náklad znižujúci základ dane, takže tá by išla beztak už zo zdaneného zisku, akurát by tam neboli zdravotné a sociálne odvody, ale tie sú beztak zastropované na úrovni, že na nákup jachty by mali vplyv minimálny. Neuznali ani Kiskovej firme propagáciu osoby vlastného majiteľa, a to určitý vplyv na tržby mohlo mať.

Ale vráťme sa späť k pôvodnej téme, ktorú si daňami opäť pekne zneprehľadnil.
Lebo vôbec tu nešlo o daňovo uznateľné náklady, ale o náklady za účelom výpočtu hodnoty podľa tvojej teórie.
Aby zamestnanec mohol odvádzať kvalitnú prácu, potrebuje si občas oddýchnuť na nejakej dovolenke. A tak isto to potrebuje ten majiteľ firmy, aby bol oddýchnutý a vedel dobre rozhodovať o smerovaní firmy...

"Kde tvrdím že toho kto robí pomalšie hodnotíme viac?"

To vyplýva z tvojej teórie že hodnota je tvorená nákladmi. Ak ti to naozaj nedošlo, a nie že sa len tak tváriš, tak pokiaľ je robotník platený od hodiny, tak výrobok vyrobený pomalším zamestnancom (teda jeho práca na tom výrobku trvala dlhší čas) v sebe logicky "obsahuje" vyšší náklad práce než ten, ktorý bol vyrobený rýchlejšie. Či treba to nakresliť?

"O zdaňovaní reč bola, v diskusii s Hrošíkom o efektivite štátu."

A akú to má súvislosť s argumentom, že prečo, keď si zamestnanec za ním získané peniaze za prácu pridelenú mu zamestnávateľom kúpi čln a ide na dovolenku na Zemplínskej Šírave, tak sa to má brať inak, ako keď si tučný pán továrnik za ním získané peniaze za prácu na vedení firmy (pri ktorej mu nikto nepovie, čo presne má urobiť, aby bola firma úspešná, o to je to náročnejšie) kúpi jachtu a pôjde ňou do Karibiku?!?