Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Ak sa bavíme o povinnej školskej dochádzke, tak iste, bežné bývajú situácie, keď hodnotenie dostane raz jeden, raz druhý (napr. ústne skúšanie), ale pri spravodlivom prístupe hodnotenie dostanú skôr či neskôr všetci.
Pokiaľ trebárs učiteľ z nejakého dôvodu túto spravodlivosť porušuje ("zasadne" si na niekoho, a vyvoláva ho neúmerne častejšie), tak stále nejde o trestanie, ale o úmyselné škodenie slabšiemu, asi ako keď sa policajtom nepáčiš, tak ti dajú pokutu, že podľa nich si nemal zapnutý bezpečnostný pás (ak si ho mal, tak to nie je trest - nemá byť za čo - ale nepodložený útok). To nie je vlastnosť systému, ale exces z neho.

Aj keď budeme podmienku považovať za trest (to závisí od toho, či si trest definujeme ako akúkoľvek odplatu za niekým neželané konanie (je policajné pokarhanie trestom?), alebo ako užšie špecifikované utrpenie človeka spôsobené touto odplatou), nerozumiem ako to súvisí so školským hodnotením, ktoré dostáva každý v danej skupine, nezávisle na tom, či niečo urobil alebo neurobil (pochopiteľne, výsledok hodnotenia na tom závisí, ale nie existencia hodnotenia).

Tvoj prístup veľmi pripomína príslovie "Keď mám v ruke kladivo, všetko vyzerá ako klinec.".

Pre teba každý problém vyzerá ako spôsobený štátom, ale neberieš do úvahy, že štát tvoria ľudia a problémom sú často sami ľudia (ako vraj hovoril Stalin - "Нет человека - нет проблем!")...

Sú hlasy, že toto je dnes v zásade problém akéhokoľvek dôchodkového systému, teda aj sporenia a investovania za účelom zhromaždenia zdrojov na dôchodok.
Jednak služby, ktoré dôchodcovia (hlavne vo vyššom veku) požadujú, najmä zdravotníctvo a ošetrovateľstvo, sú náročné na ľudskú prácu (a je otázkou, či sa nebudú dať automatizovať až veľmi neskoro, viď Moravcov paradox), a teda pri nedostatku pracovnej sily budú príliš drahé. A ono aj celkovo je problém, keď je veľa zajačikov a málo kapustičky, teda veľa konzumentov a málo producentov, ale vo väčšine oborov to snáď technický pokrok bude vedieť kompenzovať.

Tak to ani náhodou.

Právo voľného prechodu krajinou je v kontinentálnej Európe tradičnou súčasťou štátnych právnych poriadkov. Proste vlastníctvo dnes nemá tie účinky ako by teoreticky malo mať v ankape.

Stačí sa zamyslieť nad dvomi teoretickými bodmi:
- aký veľký pozemok dnes vlastní mediánový človek? Obyvatelia panelákov vlastnia v lepšom prípade len nejaký malý podiel na pozemku pod ním (tým menší, čím je panelák vyšší), typicky v prepočte menej, než je výmera ich bytu...
- s akým veľkým pozemkom sa človek rodí, a aké možnosti uplatnenia by mal bez toho, aby musel uzavrieť kopec zmlúv na prechod cudzími pozemkami (pri ktorých by ťahal za oveľa kratší koniec)?

Našťastie je toto len teoretizovanie, ankapová redukcia všetkých práv na vlastnícke je nezlučiteľná s človekom. Málokto by dobrovoľne pristúpil na rešpektovanie akýchkoľvek pravidiel každého, cez koho pozemok by musel prechádzať (ja vlastniť pozemok, tak by som si tam napríklad zaviedol právo prvej noci voči každej vstupujúcej žene), a tak by zo zúfalých bezzemkov vznikli de facto zákerní lúpežníci. A snaha ich úspešne potierať vo väčšom rozsahu (teda nie že každý minifarmár si bude sám a neúspešne brániť svoj pozemoček) by poviedla de facto k vzniku štátu.

Však tá téza je len trošku učesané Norbertove vyjadrenie niekde vyššie.

"Ačkoliv na světě podle mě nenajdeš nikoho, kdo by kromě sama sebe nevlastnil vůbec nic."

A tým zase chceš povedať presne čo? Taký bezdomovec, čo vlastní starý batoh, deku a fľašu čuča, k čomu mu to je? No dobre, má slobodu trošku pod parou stráviť najbližšiu noc, ale nemôže ani trochu ovplyvniť, kam ho vlastník pozemku, na ktorom zavadzia, vyhodí, a či ho niekto bude ochotný prijať. V len mierne extrémnom prípade chcípne na hranici medzi dvoma pozemkami...

To je síce všetko pravda, ale nijako to nevyvracia tézu, že v ankape by mali nevlastníci pozemkov menej práv a slobôd než v dnešnom systéme. Pretože to, čo je útok na majetok, si jeho majiteľ definuje úplne svojvoľne.

(pomiňme teraz rôzne sporné body ako to, či je pozemok fyzickým objektom, či vlastníctvo pozemku zároveň zahŕňa práva vo vzduchu nad ním (či jazdci na vznášadlách majú reálnu slobodu pohybu), a predovšetkým, kto v polycentrickom systéme určuje, čo je koho vlastníctvo...)

Čo je ankapové na tom, vynadať zasieračovi, ktorý sa so svojou nejapnou otázkou vserie do každej diskusie?

Nezasieraj Stoky, nenaprogramoval si ich!

Nemusí byť človek ankapista na to, aby považoval pracovnú teóriu hodnoty za nezmyselnú...

Netuším, na čo by komu bolo prevádzkovať samostatný projekt na oponentúru tak okrajovým myšlienkam. Oponentúra bola trebárs v diskusiách k Urzovým článkom na D-FENS.

Ako sa hovorí: Půl pinty sraček tobě do chřtánu!

Keďže táto diskusia naozaj pripomína stoku (o.i. Jardík akosi nepochopil, že keď sa niekto minútu háda s hlupákom, hádajú sa už hlupáci dvaja), je ťažké určiť, kam najvhodnejšie prilepiť tento príspevok; snáď sem sa to bude hodiť. Tak začnime s najzákladnejším faktom:

V spoločnosti bez monopolu na násilie (ktorým môže byť ale aj kartel bezpečnostných agentúr, ktoré sa dohodnú, ako budú vystupovať voči sebe navzájom, aby obmedzili násilie navzájom a zároveň nevpustili do rybníčka nikoho, kto s nimi nebude držať basu) funkcia sudcu ako ho poznáme dnes, nemá totálne nijaký zmysel a nebude existovať! Mohli by existovať len niečo ako mediátori, ktorí by nejakým spôsobom sprostredkovali dohody medzi spornými stranami tak, aby sa obmedzilo násilie medzi nimi. Ale nejaký ekvivalent dnešného trestného práva nemôže v "polycentrickom" systéme fungovať.

Ako by pravdepodobne vyzerala spoločnosť bez monopolu na násilie, môžeme vidieť v dnešnej medzinárodnej politike. Jednak je možné použiť ostrakizačné donucovacie prostriedky (= sankcie), ale kto na to má možnosť, môže kľudne vybombiť druhého, ak to je v jeho záujme. A ako by fungoval ankapový "súd" vidíme v Haagu. Tí, čo by si najviac zasluhovali trest, robia si z toho dobrý deň. A prísnosť platí len na slabých.

Ten systém je v deficite asi tak, ako je v deficite celý štát. Akonáhle by sa nemohol štát ako taký financovať na dlh, aj na dôchodky by sa dalo dať len z toho, čo sa vyberie. Či je to cez sociálnu poisťovňu alebo z iného vrecka daňového systému, je už len technický detail.

Proste tým chcem povedať, že politici nemôžu stanoviť dôchodky ľubovoľne, ale má to rovnakú dynamiku ako výber daní, so všetkými tými Lafferovými krivkami a podobne.

"u dospělých, kteří často nabývají myšlení že oni přece ví líp než děti co mají dělat"

Ono to do určitého veku detí a od inteligencie dospelých nad pásmom debility ale platí prakticky bezvýhradne; konflikt nastáva len v tom, o aký vek ide, najmä preto, že sa to dá určiť len štatisticky a medzi jednotlivými individuálnymi deťmi sú obrovské rozdiely (a to nielen medzi osobami, ale aj medzi rôznymi "oblasťami myslenia" tej istej osoby. Z brucha príklad, čo ja viem geniálny 16-ročný matematik, ktorého nemožno pustiť samého tri zastávky autobusom, lebo by sa mu niečo prihodilo. Tam dospelý síce nevie lepšie, čo robiť v matematike, ale iste vie lepšie, ako organizovať bežný život.).

Každý právny systém (hoc aj polycentrický) musí obsahovať postup, ako definovať svojprávnosť dieťaťa. Najjednoduchšie je to vekom, aj keď niektorí jedinci tým nejaký čas trpia...

Pardon, napísal som to nepresne; druhá časť prvej vety má znieť "tým, že v tom systéme nie sú uložené nijaké majetky, nemôžu sa tie majetky ani stratiť"

"V průběžném systému žádné bohatství nevzniká"

To je z určitého pohľadu ale aj výhoda - tým, že v tom systéme nie sú uložené nijaké peniaze, nemôžu sa tie peniaze ani stratiť. Teda príjem dôchodcov ide ruka v ruke s vývojom ekonomiky. Keď sa pracujúci ľudia budú mať na hovno, budú sa mať na hovno aj dôchodcovia. Keď bude ekonomika produkovať dostatok statkov a služieb, bude ich dosť aj pre dôchodcov.

Pokiaľ by došlo k nejakej čiernej labuti (napr. vojna, ale aj rôzne veci, čo si nevieme vopred predstaviť), tak sa môže stať, že dôchodcovia či ľudia na prahu dôchodku prídu o všetko, z čoho mal pochádzať ich dôchodok, a nik im to už nevráti. Zatiaľ čo ekonomika ako taká sa po určitom čase oklepe, a priebežným systémom z nej začnú ťažiť aj dôchodcovia.

1. Odpoveď si dostal. Keď nechápeš, tak si prehral.

2.1. Správne, je to presne ten istý mechanizmus ako obrana vo vojne, jednanie niekoho bude potlačené legálnym násilím. Síce je to z právneho hľadiska úplne niečo iné, ale však niekedy slovíčkarime, niekedy slovíčka ignorujeme, ako sa hodí. Druhá tvoja prehra.
2.2. Analógia je správna, infekčný chorý človek je v izolácii/karanténe len kým ohrozuje svojou infekčnosťou okolie (resp. do momentu, keď je isté, že už neohrozuje). Ďalšia tvoja prehra.

3.1. Pochopiteľne, lebo pre zdravých je namiesto psychiatrie basa. Asi taký rozdiel, že autá sa opravujú v autoservise, zatiaľ čo vlaky v depe. Zase si prehral.
3.2. A ten stav v UK, že môžu nedobrovoľne liečiť aj tých, čo nie sú nebezpeční, to je teraz akože dobre, či špatne? Ak si názor na psychiatriu náhle nezmenil, tak to je argumentácia "tu je to zlé, lebo inde je to ešte horšie". Zase prehra, už piata.

Ostatné veci nebudem komentovať, lebo sú výplodom, slušne povedané "alternatívneho myslenia" (namýšľať si o sebe, že ja som tým správnym držiteľom pravdy a všetci ostatní sú blázni... no, síce to z diaľky znie ako niečo, čo zažíval trebárs taký Semmelweis, ale ten niečo reálne robil a nie len hádzal popísané papiere do miestnej stoky... a tipujem, že sebavedomie tiež nemal až tak nabubrelé).

Len k 2 - to je zase totálny šašiánsky nezmysel. Toho s tou kultúrou kiahní (neštovic) nešupnú do izolácie aj s jeho skúmavkou a nebudú čakať, kým sa tá kultúra "vylieči", aby ho mohli pustiť. To je technicky aj právne úplne iný mechanizmus.
Ale zdá sa, že na niečo si predsa len "kápol", je to čiste otázka ohrozovania okolia, preto sa nedobrovoľne liečia len nebezpeční pacienti. Už ti to trochu dáva zmysel?
(áno, prístup by mohol byť aj taký, že by sa nebezpeční len izolovali od okolia bez liečby, teda zostali často aj doživotne zašití v nejakom blázninci, ale konsenzus v spoločnosti je, že liečba je prospešnejšia pre všetkých; dobre zaliečený pacient môže zostať na slobode len s ambulantnou liečbou)

To bol tak spektakulárny nezmysel, že som to hneď vypustil z hlavy. Čudujem sa, že svojej snahe nepripísal aj úmrtie Cyrila Höschla.

Zmysel to nedáva len tebe. Síce je technicky možné, že ten jeden na diaľnici ide správne a v protismere sú všetci ostatní, ale...

Naopak, s nebezpečenstvom konkrétnej choroby pre okolie to súvisí veľmi. Choroboplodné zárodky chrípky môžeš veselo šíriť, ale nikto ťa za to zabásnuť do nedobrovoľnej izolácie nemôže, nanajvýš dostaneš súkromne trhovo cez hubu, keď sa tvoje kašľanie už prestane miestnej spoločnosti pozdávať.
(pre jednoduchosť beriem implikáciu "šíri choroboplodné zárodky" => "je chorý")

Súvis s mojím argumentom? A čo tak si priznať, že to slávne rozkopávanie ešte psychiatria vôbec nepocítila?

Prečo by mi to nemalo dávať zmysel?!? Pochopiteľne, že keď niekto s nie-psychickou chorobou je nebezpečný, tak dáva zmysel ho nedobrovoľne liečiť. Aký má podľa teba účel povinná izolácia pri niektorých vysoko infekčných chorobách?
Aj ten obézny by mohol byť legitímne liečený nedobrovoľne, trebárs keby hrozilo (hypoteticky!), že sa neudrží na nohách a niekoho zadlávi...

Analogicky by sa mali nedobrovoľne liečiť trebárs obézni (okrem iných dôsledkov je obezita jednou z najvýraznejších príčin cukrovky 2. typu, vo výsledku mu to "zožerie" trebárs nohu), alebo by sa mali všetci povinne hnať každé dva roky na kolonoskopiu (neskoro diagnostikovaná rakovina "zožerie" črevo) alebo inak povinne liečiť tisíc iných chorôb?

Čo vlastne chceš dokázať tou podivnou argumentáciou akože za nedobrovoľnú liečbu aj nie-nebezpečných psychicky chorých? Aby aj teba povinne vsadili do blázninca, keď sa sám nevieš odhodlať k liečbe, či?!?

Rozhodne nie tú "objektívnu hodnotu", ktorú pod týmto výrazom myslíš ty...

Opakujem: čo na tom zmení môj názor?
Buď je tvoja argumentácia dobrá a publikum na Urzovej prednáške presvedčíš, že Urza je blb, alebo je slabá a publikum nepresvedčíš. Je snáď tvoje rozhodnutie tam (ne)doraziť závislé na tom, čo si o tvojej argumentácii myslím ja?

A záleží na tom, čo si o tom myslím ja? Keď poviem, že je dobrá, pôjdeš to Urzovi vytmaviť?

Čo asi zabráni?
No technicky mu nič nezabráni, ale tam jeho reakciu uvidia aj nejakí reálni ľudia (prípadne sa to bude nahrávať), tak asi slabosť jeho (ne)argumentácie by všetci naokolo uvideli. Ak by teda tvoju argumentáciu uznali ako dobrú, čoho sa asi teda obávaš viac, že by tak úplne byť nemuselo.

No tak to si mu (ak by sme aj pripustili, že sa to naozaj stalo, a nie to, čo si myslia ostatní, že na tie tvoje nezmysly sa proste neoplatilo už nijako reagovať, asi ako keď nejaký opilec blábolí niečo z cesty, má zmysel mu niečo argumentovať?) teda nandal, v komentároch, ktoré vidí 10 prihlásených ľudí.

Ale že by si ho išiel zosmiešniť naozaj verejne, tak, že by si to za klobúk nestrčil, tak to nepôjdeš. Lebo diskutovanie na stokách predsa mení svet!

To tvoje "Česko" či čo si to v pôvodnej otázke písal, tiež nie je spoločenské zriadenie.

Každopádne skôr by sedelo prirovnanie, že Zem (celý jej povrch) je (resp. sa na nej rozkladá) ankap a jednotlivé štáty sú korporácie, nelegitímne držiace svoje územia.

To je tým, že ty tie úžitky miešaš, ako sa ti hodí.

Je úžitok z toho, že sa napiješ. Jeho veľkosť je rôzna, a tretí liter čistej vody naraz má už úžitok obvykle aj záporný.
Úžitok z toho, že si vytváraš zásobu, je niečo iné.
V závislosti na svojom subjektívnom pohľade môžeš nákupom vytvoriť oba úžitky, ale subjektívne ich porovnávaš s úžitkom z toho, že si peniaze necháš, prípadne ich minieš na niečo iné.

Keď kupuješ tie tvoje "predražené" rožky, znamená to, že subjektívne je pre teba väčší úžitok mať ich hneď, než si ísť kúpiť niekam do mlyna "menej predraženú" múku a piecť si ich sám (keďže tam porovnávaš úžitok z ušetrených peňazí so záporným úžitkom zo spotrebovaného času, nákladov na cestu, atď.).

Je veľmi zaujímavé, že na predraženosť rožkov držkuješ, hoci vyprodukovať ich lacnejšie než je predajná cena 13 centov beztak nedokážeš, ale hot-dog na pumpe, ktorý lacnejšie vyrobiť doma zvládneš (alebo minimálne ja to dokážem) s prstom v nose (kúpim rožok, párok, horčicu, ohrejem to a poskladám), ten ti nevadí (a o jeho nákladoch sa tváriš, že vieš menej než o nákladoch na výrobu rožka - na to sú dve možnosti, buď robíš účtovníka vo veľkopekárni, alebo len simuluješ priblblosť. Vlastne je ešte tretia možnosť...).

No však ty zjavne nechápeš, čo sa myslí tým úžitkom.

Keď si už vypil dva litre vody, ďalší glg ti rozhodne neurobí takú radosť, ako ten prvý, keď si ešte bol smädný! (porovnanie úžitkov z konzumácie totožného statku v rôznej situácii)
Keď si smädný, tak sa napiješ a nedáš si rožok, zatiaľ čo keď si hladný, urobíš to naopak. (porovnanie úžitkov z konzumácie alternatívnych statkov)
A keď máš v špajzi minerálku kúpenú do zásoby za lacno, tak pre ňu nepobežíš na pumpu, lebo (v tomto prípade aj priamo vyjadriteľný finančne) väčší úžitok máš z vypitia tej svojej vlastnej. (porovnanie úžitkov z konzumácie totožného statku získaného za rôznych okolností)

(tie termíny v zátvorkách sú moje vlastné, ale iste v nejakej literatúre o RŠ sa bude dať nájsť, ako sa to volá "oficiálne")