Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Ale no tak, pýtal ste sa inú otázku, "Ako rozoznám najmenej nevýhodnú možnosť od výhodnej?"

Áno, to je presne to na čo som sa pýtal. Len som sa to snažil ináč sformulovať, keď som nedostal normálnu odpoveď prvý krát.

NO takisto ako od výhodnej možnosti rozoznáš tú najviac nevýhodnú.

Najviac nevýhodná a výhodná su na opačných stranách škály. Najmenej nevýhodná a výhodná sú na tej istej strane.

Čo nechápeš pojem výhoda/výhodný?

Práve ti vysvetľujem, ako ho chápem.

Výška sa dá merať, výhoda nie je fyzikálny pojem.

Fyzikálny pojem to nie je, ale merať sa dá, alebo nie?

Ale keď už začínaš s tou výškou, aj z tých podprimerne vysokých je jeden najvyšší, napriek tomu je podpriemerne vysoký.

Ja som výhodnosť doteraz určoval relatívne, len v porovnaní s niečim iným. Možnosť A môže byť výhodnejšia než B, ale stále nevýhodná v porovnaní s C. Tá ktorá je výhodnejšia než všetky ostatné je najvýhodnejšia (resp. najmenej nevýhodná). Ty to určuješ nejak globálne, to je to čomu ešte stále nerozumiem (ale možno už trochu začínam). Podľa čoho mám výhodnosť určovať v globálnom meradle? Keď mám nejaké možnosti, ako viem, že sú všetky nevýhodné? S čím ich mám porovnať, ak nie len medzi sebou? Pri tej výške si spomenul priemer, môžem to robiť podľa priemeru? Alebo aký je tam referenčný rámec?

Ale no tak, myslím to vážne. Výhodnú a nevýhodnú možnosť rozoznám tak, že jedna je výhodná a jedna nevýhodná? To predsa nikomu nepomôže.

Máme dva protipóly, napríklad "vysoký" a "nízky". V skupine ľudí je najnižší vždy ten najmenej vysoký, a naopak najvyšší je ten najmenej nízky. Takto ja vnímam výhodnosť/nevýhodnosť. Že v určitej ponuke možností tá najmenej nevýhodná nie je zároveň najvýhodnejšia mi nedáva zmysel rovnako, ako keby ten najnižší človek nebol zároveň najmenej vysoký. Snažne ťa prosím, vysvetli mi kde robím chybu.

Áno, to už vieme. Môžeš teda vysvetliť ten rozdiel? Ako rozoznám najmenej nevýhodnú možnosť od výhodnej?

Keď sa nezhodneme na dobrovoľnosti, môžeme ju zatiaľ nechať stranou. Čo tá výhodnosť/nevýhodnosť, na ktorú som sa pýtal?

Aha. Tak problém vidím v tom, že ináč chápeme výhodnosť a nevýhodnosť. Podľa mňa sú to opačné strany tej istej škály. Teda "najviac výhodný" je pre mňa to isté ako "najmenej nevýhodný", a naopak "najviac nevýhodný" = "najmenej výhodný".

Zdá sa, že ty to máš inak. Pre teba zjavne "najmenej nevýhodný" =/= "najviac výhodný". Môžeš mi prosím vysvetliť v čom vidíš rozdiel, nech sa pochopíme? Keď dostaneš niekoľko možností, a jednu si vyberieš, podľa čoho vieš jednoznačne povedať, že je výhodná a nie len najmenej nevýhodná? A prosím, neodpovedz, že výhodná je tá, ktorú si vyberieš dobrovoľne, to by sme sa točili v kruhu.

Neukážem, lebo to netvrdíš. Tvrdíš ale, že keď si vyberáš z viacerých nevýhodných možností tú najmenej nevýhodnú, je to nedobrovoľné. Napríklad keď si vyberáš u ktorého predajcu kúpiť jedlo.

Tu tvrdíš "Štát sme sami chceli, lebo anarchia je horšia". S tvrdením "U kapitalistu X nakupuješ dobrovoľne, lebo ostatní sú horší" zásadne nesúhlasíš. Dokážeš nejak vysvetliť tento rozpor? Alebo sa v niečom mýlim?

"...sami sme ho chceli, lebo anarchia je horšia"

Môžem tomu rozumieť tak, že keď si vyberiem nejakú možnosť preto, že ostatné sú horšie, robím to dobrovoľne?

Ak sa o neho starajú tak, ako by si to pravdepodobne sám želal, nie je otrok. Ak jeho telo zneužívajú na niečo, s čím by pravdepodobne nesúhlasil (viď. film Kill Bill), je otrok.

Dobre teda, povedzme že Petrov pradedo otročil, pretože musel/nemal lepšiu možnosť. Keby dostával aj zaplatené (okrem toho žiadny iný rozdiel), bola by to tiež otročina?

Dobrá poznámka s tým bezvedomím. Ak sa neberie ohľad na jeho vlastnú vôľu, je taký človek otrokom. Akurát keď je v bezvedomí, môžeme jeho vôľu len odhadovať, takže sa nedá presne určiť, kedy už je otrokom a kedy nie. Približne sa to určiť dá.

Za mňa je otrok ten kto MUSÍ robiť zadarmo.
Práve to MUSÍ ma zaujíma. Povedzme, že Petrov pradedo si zvolil prácu za jedlo a nocľah, pretože nemal lepšiu možnosť. Znamená to, že si ju MUSEL zvoliť, teda bol otrokom? Alebo si MOHOL zvoliť horšiu možnosť, dobrovoľne a teda nebol otrokom?

Tvrdím že kto nie je blbec tak si nevyberie otroctvo ak má aj iné možnosti.
To je jasné, akurát neviem, ako má inteligencia aktéra súvisieť s tým, čo som sa pýtal.

Čo vlastne pre teba znamená pojem otrok? Pre mňa je otrok niekto, kto sám seba nevlastní, a namiesto seba o ňom rozhoduje jeho majiteľ. Niekto, kto si danú prácu zvolí sám a sám sa kedykoľvek môže rozhodnúť ju opustiť, už zo samotnej podstaty nemôže byť otrokom. Aspoň tak to vnímam ja.

A zase tu narážame na tú dobrovoľnosť. Tvrdíš, že keď si vyberiem niečo napriek tomu, že mám aj lepšie možnosti, robím to dobrovoľne. Keby som mal len horšie možnosti, vtedy to dobrovoľné nie je?

Takže práca za nocľah a jedlo, ktorú si sám vyberiem z viacerých ďalších možností nemá nič spoločné s otroctvom. 100% súhlasím.

Je to horšie asi o toľko:

"Novodobý otrok": Odmietne pracovať -> Môže zomrieť od hladu a zamrznúť, zamestnať sa u 1000 ďalších "otrokárov", ubytovať sa na charite, u známych, páliť odpad aby sa zahrial, pracovať na voľnej nohe, vstúpiť do rehole, alebo čokoľvek s X ďalších možností čo si sám zvolí.
Klasický otrok: Odmietne pracovať -> Otrokár ho zabije.

Možnosť voľby, Norbert, to je ten rozdiel.

Otrok robil hlavne za to, že nedostal nakladačku, prípadne nebol zabitý. Dobrovoľná výmena práce za nocľah a stravu nemá s otroctvom nič spoločné.

Keď zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi mzdu, v ktorej sú zarátané cigarety a pivko čo si večer dá v krčme, kvety pre jeho ženu, lístok na futbal a hromada ďalších vecí, ale dostane len tú odvedenú prácu, tiež to nie je v poriadku? Alebo to už si platí sám zamestnanec? Aký je v tom rozdiel?

Fajn, nemusíš nič hovoriť. Odpoveď od teba už mám tu
https://stoky.urza.cz/texty/hodnota-svobody-2845#comment105905 (poplatky sú podstatne lacnejšie než mýto na súkromných cestách. Ďalšia ukážka výhodnosti štátu)
,tu
https://stoky.urza.cz/texty/adam-smith-prvni-anarchokapitalista-2887#comment109643 (lacnejšie a kvalitnejšie služby sú výhodnejšie než drahé a nekvalitné)
aj tu
https://stoky.urza.cz/texty/projekt-na-tricet-let-2565#comment96072 (Výhodne, keďže o maržu lacnejšie než kapitalisti.)

Takže ak sa nechceš opraviť, alebo to vysvetliť, kľudne to môžeme uzavrieť.

Tak stále ešte musia platiť DPH a dalšie dane, ale chápem, že toho teda platia menej. Takže platiť menej za rovnaké služby je podľa teba výhoda?

Takže ako presne boli influenceri oproti ostatným živnostníkom zvýhodnení? Tak, že sa nemuseli registrovať? Mne to nepripadá ako výhoda, skôr len ako absencia nevýhody (teda boli "menej znevýhodnení").

A boli naozaj zvýhodnení? Neboli len "menej znevýhodnení"? To nie je to isté, či áno?

Dobrý deň. Dávnejšie som položil otázku: "Keď vyberám len z nevýhodných možností, pretože výhodná neexistuje, môžem taký výber považovať za dobrovoľný?"
Podľa tohto tvojho komentára "...prijímajú aj keď sú nevýhodné, z čoho vyplýva že sú k tomu nútení." by som teda usúdil, že odpoveď je NIE. Je to tak?

Ty niečo tvrdíš (Ľudia si volia nevýhodné zamestnanie, pretože nemajú na výber, a to nie je dobrovoľné). Ja som toto tvoje tvrdenie aplikoval na inú, ale podobnú situáciu (ľudia volia nevýhodných politikov, pretože nemajú na výber, a to nie je dobrovoľné). Vyzval som ťa, aby si mi oponoval. To si neurobil. Z toho sa dá úplne logicky usúdiť, že súhlasíš. Alebo nechceš diskutovať.

Neviem, čo si myslí PavelX7 a vôbec ma to nezaujíma. Nech si myslí čo chce. Ja reagujem len a len na tvoje komentáre.

Ok, takže sa zhodneme. Politikov sme si nezvolili dobrovoľne. Ďakujem za plodnú debatu.

Aj toto kľudne môžem považovať za odpoveď. Keď ľudia vyberajú nevýhodnú možnosť, pretože lepšiu možnosť nemajú, je to nedobrovoľné. Ďakujem to mi hádam stačí.

Alebo teda ešte len aby ma to nepomýlilo, platí to aj pri voľbách do parlamentu? Alebo je tam nejaký principiálny rozdiel, ktorý nevidím?

Je to fakt jednoduchá otázka. Môžem si dobrovoľne zvoliť niečo nevýhodné? Áno? Nie? Chybná otázka? To je celé. Jednoduchšie už to nenapíšem, neviem ako by to mohlo niekoho pomýliť. Kľudne ukáž kde mám chybu, alebo sa opýtaj ak ti niečo nie je jasné a ja to klarifikujem.

No, zdá sa že odpovede sa nedočkám. Škoda. Týmto považujem Pavlove obvinenia z nekonzistentnosti za opodstatnené. Ako samozvaný bojovník proti ankap propagande stojíš za starú belu.

Nenechaj sa zastrašiť. Čo píšu "ankapistické mrdky" je mi ukradnuté. Fakt ma zaujíma, ako to máš vymyslené.

A odpoveď pre mňa by nebola? Pekne prosím.

No mne si tým citátom nepomohol, vôbec nechápem, ako to súvisí. Len mi prosím odpovedz, ktorá možnosť je správna. Je dobrovoľné len to, čo je výhodné, alebo si môžem dobrovoľne zvoliť aj niečo nevýhodné (v prípade že výhodná možnosť neexistuje)?

Svoje politické presvedčenie sa ešte len snažím sformovať. Preto sa pýtam. Ale musím priznať, že teraz si ma trochu zmiatol. Predtým si písal, že dobrovoľné je to, čo je výhodné. Teraz tvrdíš, že politika môžem zvoliť dobrovoľne, aj keď je to nevýhodné. Ako to teda je?

Ankapistická "dobrovoľnosť" ma nezaujíma, nie som ankap. Pýtam sa, ako je to podľa teba.

Čo ak som volil koalíciu? Príklad ako som spomínal vyššie, kandidáti sú jeden horší ako druhý a jedného z nich volím len preto, že lepšia možnosť neexistuje.

Chápem, takže keď tých zvolených politikov považujem za pre mňa nevýhodných (napríklad zvyšujú dane, platiť čoraz viac je logicky nevýhodné), tak ich nemôžem považovať za dobrovoľne zvolených. Je tak?

Že sa do toho vložím, ako teda vlastne u teba funguje tá dobrovoľnosť? Keď si musíš vybrať u ktorého kapitalistu nakúpiš, považuješ to za nedobrovoľné, lebo nemáš inú možnosť (zomrieš od hladu etc.). Keď ale vyberáš medzi niekoľkími politikmi, pričom jeden je horší ako druhý, a nemáš inú možnosť (ostatní zvolia za teba), je to zrazu dobrovoľné? V čom je rozdiel?