Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Fajn, to znie rozumne, takže ostáva už len zodpovedať jedinú otázku. Prečo by som to pre boha živého robil? Predám výrobok za cenu rovnú jeho skutočnej hodnote a potom zgegnem od hladu, lebo po zaplatení nákladov nemám ani na ten priposratý rožok? Príde ti toto ako funkčný systém? Alebo si ten rožok môžem započítať do nákladov? A keď áno, čo ďalšie si ešte môžem započítať do nákladov? Oblečenie? Benzín? Cigarety? Štetky? Jachtu?

Takže v takom prípade môžu nastať veľmi zaujímavé situácie.

1. Som dobrý, cnostný podnikateľ a nastavím veľmi nízku cenu. Vďaka tomu predávam obrovské hromady a výrobné náklady v prepočte na jeden kus klesli aj pod tú nízku cenu. Okrádam teda zákazníkov.
2. Som kapitalistická sviňa, chcem svojich zákazníkov ošklbať až na kosť, a nastavím veľmi vysokú cenu. Predám veľmi málo, a moje tržby sú hlboko pod nákladmi. Krachujem, ale nekradnem. Vlastne ma okradli zákazníci.
3. Čokoľvek medzi tým.

V skratke, môžem okrádať zákazníkov nízkymi cenami, zákazníci môžu okrádať mňa skrz moje vysoké ceny, a dopredu neviem, či som sviňa alebo dobrodinec. Takto to podľa teba funguje?

Áno, ako sa hovorí, po boji je každý generál. Keď si po roku spravím bilanciu a vidím, koľko som zarobil a koľko minul, tak je samozrejme jednoduché vedieť, či som cenu podstrelil alebo nadstrelil. Ale na to som sa nepýtal. Pýtal som sa, ako mám poznať správnu cenu v momente keď ju nastavujem. Som čestný podnikateľ a nechcem svojich zákazníkov obrať ani o korunu, takisto nechcem predávať pod náklady, lebo to by ma zruinovalo. Náklady nepoznám, lebo náklady v prepočte na jeden kus sa odvíjajú od toho, koľko kusov predám. A na to, koľko kusov predám, bude mať určite nezanedbateľný vplyv práve aj tá cena. Ako sa má chudák čestný podnikateľ zachovať, akú cenu nastaviť aby nekrachoval a kľudne spal s vedomím, že nekradne?

Mám to overené u nás vo firme. Predávame softvér, kde určiť náklady na každý konkrétny kus je veľmi, veľmi, veľmi zložité, ak nie nemožné. Takže pracujeme výhradne so subjektívnou hodnotou, teda s tým, koľko sú zákazníci priemerne ochotný zaplatiť. Dokážeme predpovedať zisk, reagovať na zmeny na trhu (ako bol nedávno covid), reagovať na požiadavky zákazníkov, celkom dobre súperiť s konkurenciou a tak ďalej... A - čuduj sa svete - ono nám to konzistentne funguje! Zákazníci sú spokojní, my sme spokojní a celá tá mašinéria funguje ako hodinky. Podľa toho viem, že subjektívna hodnota je celkom valídny model. Keby nebol, tak by sa to celé rozsypalo.

A že už som s tým začal, akú hodnotu má podľa teba softvér? Ten sa napíše raz a potom sa môže kopírovať s prakticky nulovými nákladmi. Akú hodnotu má jedna kópia? Má tá prvá hodnotu nákladov, ktoré sme vynaložili na vývoj, a ďalšie kópie majú hodnotu len tej elektriny, ktorú sme spálili pri kopírovaní? Alebo majú len hodnotu dátového nosiča? Alebo sa tie prvotné náklady rozpočítajú medzi všetky kópie? A čo ak dopredu neviem, koľko tých kópii bude? Ako mám určiť cenu tak, aby bola rovná skutočnej hodnote a nikoho som neokradol? A nechcem od teba samozrejme žiadne presné čísla ani presné vzorce. Len základný princíp.

Ono to ale asi nebude len "zhodou okolností", nie? Máme na to nejaký model, o ktorom sa už v minulosti ukázalo, že dobre korešponduje s realitou. Preto vieme, že sa naňho môžeme viac-menej spoľahnúť aj teraz.

Super, myslím že už ti rozumiem. Tak ešte jednu otázku, aby som si bol istý. Keď astronóm vidí hromadu hviezd obiehať okolo niečoho, čo nevidí, a usúdi že je tam nejaká veľká masa hmoty. Veštenie alebo empíria?

Tak ešte raz. Keď niekoho vidím hltavo jesť a usúdim, že je hladný, je to veštenie alebo je empíria?

A ty dokážeš presne určiť skutočnosť bez toho aby si sa spoliahal na empirické metódy? Dokážeš určiť hmotnosť melónu bez toho aby si ho postavil na (inherentne nepresnú) váhu? V ústave kvantovej fyziky sú všetci veštci, pretože nedokážu presne určiť skutočnosť a spoliehajú sa na nepresné merania? Už celé storočia existujú vedné odbory, ktoré pracujú s nepresnými informáciami - alebo s púhymi odhadmi, ako ich nazývaš ty - hovorí sa tomu štatistika. Ale to je pre teba asi len dojmológia...

Áno, zaplatením výkupného nepotvrdzuješ, že si sa stal obeťou vydierania dobrovoľne. Tak ako ja zaplatením za ibalgin nepotvrdzujem, že som sa stal obeťou bolehlavu dobrovoľne. To, že si obeťou vydierania/bolehlavu je situácia, v ktorej sa nachádzaš, a ktorá (bez ohľadu na tvoje presvedčenie) ovplyvňuje tvoje hodnoty.

Aké veštenie? Sledujem človeka a podľa jeho vonkajšieho správania odhadujem jeho vnútorný stav. Vidím niekoho hltavo jesť kebab a usúdim, že je hladný. Som to ja ale veštec! :D

Áno, zaplatením výkupného dávaš jasne najavo, že v danej situácii (s ktorou nesúhlasíš, ale nastala aj tak) má trebárs život uneseného pre teba väčšiu hodnotu než tie peniaze.

Ale pýtal. Ideš do obchodu a majú tam cenovky, ktorými sa ťa pýtajú "Ceníš si tento tovar na toľko alebo viac peňazí?" a ty odpovieš áno (kúpiš) alebo nie (nekúpiš).

Pravda, čítať cudzie myšlienky nevieme, aby sme zistili kto si čo na koľko cení. Škoda že neexistuje žiadny iný spôsob ako to zistiť. Napríklad opýtať sa :D

"Odkedy je platenie za poskytnuté služby krádež?" píše človek, ktorý sa ustavične sťažuje ako ho okrádajú obchodné reťazce, u ktorých nakupuje...