30. apríl 2000 – posledný deň zlatého štandardu – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Švajčiarsko ako neutrálna krajina mimo Európskej únie s vyspelou ekonomikou, silnou bankovou tradíciou a historicky konzervatívnym prístupom k menovej politike je minimálne tak príťažlivá destinácia ako USA. Švajčiarsky frank bol do 30. apríla v roku 2000 silne prepojený na zlato pasážou vo švajčiarskej federálnej ústave. Tá vyžadovala, aby švajčiarska centrálna banka držala minimálne 40 percentné rezervy zlata voči papierovým švajčiarskym frankom. Degradácia týchto peňazí infláciou prebieha výrazne pomalšie ako u iných fiat peňazí. Švajčiarsky frank posilnil napríklad voči euru z 1,51 koncom roka 2009 na dnešných 1,05 eura za jeden frank. Silný frank nepoteší turistický ruch, výrobcov čokolády či syrov. Švajčiarski importéri alebo spotrebitelia na silnom franku zarobia. Švajčiarsky frank neplní čisto funkciu prostriedku výmeny. Vďaka problémom vyspelých krajín a relatívne zodpovednej monetárnej politike sa transformoval na aktívum, v ktorom sporí celý svet.

Odomknutie zlatých okov politikom a bankárom (od 1.5.2000) bolo odsúhlasené v referende v roku 1999 - súhlasom 14 z 26 kantónov a 59 percentami voličov pri 36 percentnej účasti. Po 15 rokoch sa konalo opäť referendum o návrate k zlatému štandardu, tentoraz iba s 20 percentnými rezervami. 23 percent voličov pri 50 percentnej účasti hlasovalo za, a zároveň žiaden kantón nepožadoval návrat. Približne tri a pol milióna z takmer deväť miliónov Švajčiarov prežila väčšinu svojho života počas zlatého štandardu. Švajčiari majú nielen relatívne dobrú menu, priamu demokraciu (referendá), ale aj veľké rezervy zlata vo svojich trezoroch. Ak niekto dúfa v slobodnejšie a kvalitnejšie peniaze, tak Helvéti budú určite pioniermi, vďaka ich skúsenostiam so zlatom, ktoré sa žiaľ ukončili pred 24 rokmi – 30.4.2000.