Odmítněme kolektivní vinu! – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

V podstate to tak platí, že moc má ten, kto má moc ;-)

V demokratickom štáte zdrojom moci je ľud do tej miery, že určuje, kto aktuálne za štát vystupuje (teda ako "board of directors" v korporáte) a sú možnosti, ako tohto zástupcu meniť, teda vláda sama o sebe nemá absolútnu moc, tú má štátne zriadenie ako celok (jednak silové zložky, ale aj celý úradnícky aparát, ktorým je spoločnosť prerastená). A dôvera v celý tento systém zaisťuje, že nie je možné s malou skupinkou verných uchvátiť celý systém, vyžaduje to nemalú podporu v spoločnosti (aj v 1948 nezanedbateľná časť spoločnosti s komunistami sympatizovala), vidíme to trebárs aj na Ukrajine. V 1968 bolo potrebných pol milióna vojakov a množstvo techniky na prevrat v 15-miliónovej krajine.

A čo sa týka legitimity, tam je problém, že jednak vnímanie legitimity je subjektívne (neexistuje jedna nadradená teória, podľa ktorej sa legitimita dá posúdiť, väčšina občanov demokratického štátu IMHO považuje súčasný stav za dostatočne legitímny), ba čo viac, minimálne v Európe neexistuje spôsob, ako ankap-konformne legitimizovať ankap-vlastníctvo (=suverenitu), rozhodne nie podľa súčasných bežne-vlastníkov, lebo prakticky každý pozemok bol kedysi niektorým feudálom pridelený ako léno a ten feudál ho získal násilím ("útočným", výnimočne sa v tomto slove môže zhodnúť bežný aj ankapový význam tohto slova). A nie je možný nový homesteading bez predošlého vybitia alebo odsunu kompletne celej populácie.