Človek je slobodný vtedy, keď môže rozhodovať o svojom živote a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Koľko o sebe však skutočne rozhodujeme? Možno menej, než si myslíte. Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť. Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať. Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách. Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník. Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený. Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.
Lojza k Právo vychází z emocí:
V pohode, chapu, ze se na nic jineho nezmuzes, tak si dupej a uzij si to.
Komentář 111296
PavelX7 k Právo vychází z emocí:
Jasně, lépe jak autor víte jak to myslel. A samozřejmě shodou okolností jsem to já pochopil stejně jak to autor vysvětluje, ale nějakým záhadným způsobem jsem určitě pochopil špatně. Netvrďte že chcete diskutovat když se jen takto zbytečně hádáte. […]
Komentář 111295
PavelX7 k Právo vychází z emocí:
Jasně, lépe jak autor víte jak to myslel. A samozřejmě shodou okolností jsem to já pochopil stejně jak to autor vysvětluje, ale nějakým záhadným způsobem jsem určitě pochopil špatně. Netvrďte že chcete diskutovat když se jen takto zbytečně hádáte. […]
Lojza k Právo vychází z emocí:
Jses normalni??? To musim v kazdem po sobe jdoucim vlakne opakovat, ze se jedna o lekare, kdyz jsem to napsal hned na zacatku??? Ty fakt nejses normalni po zadne strance.
Komentář 111290
PavelX7 k Právo vychází z emocí:
Svině jsou aspoň k jídlu, tedy jsou užitečné a nikomu neškodí. To se třeba o komouších nedá říct.
Komentář 111289
PavelX7 k Právo vychází z emocí:
Píše "nějaké konkrétní". Prostě jste to pochopil jinak než to Lojza myslel. Já jsem to zjevně pochopil tak jak to myslel a bylo vám to vysvětleno. Nevím o čem se tu furt hádáte. Tak v takovém ale případě nikdoho neohrožují, protože zatím pracují […]
Komentář 111285
PavelX7 k Právo vychází z emocí:
No nemyslím si to úplně. Není nutně nezbytné, to ano. Např. si můžeme představit situaci kdy nějaký filantrop bude dobrovolně financovat nemocice a garantovat všem nárok na pozitivní péči. Nebo i můžeme uznat že etatisti si ten stát a celej jeho aparát […]
Komentáře
Komentář 34481
Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť.
Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať.
Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách.
Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník.
Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený.
Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.