Človek je slobodný vtedy, keď môže rozhodovať o svojom živote a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Koľko o sebe však skutočne rozhodujeme? Možno menej, než si myslíte. Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť. Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať. Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách. Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník. Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený. Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.
Kuře Joe k Urza v Grálu: Anarchoagorismus:
Pokud někdo vydělá 3x více než vy a tedy zaplatí 3x vyšší daně, znamená to že využívá 3x více škol, nemocnic, silnic, dávek, soudů, atd? Asi ne, že... Tak kdo je tu příživník? 😁 Navíc, nenechat se okrádat není příživnictví, je to oprávněná obrana.
Rakusak k Rozpor korporáty versus neziskovky:
Charita je take podnikani - lide ji delaji pro svuj uzitek, ktery muze byt i nepenezni. Ale jak rikam, je to jen otazka definice. Opet. Ergo za mne je v pohode korporat i "neziskova" charita. Problem je, pokud nejakou "neziskovku" […]
Komentář 116816
Hrosik1 k Monopol na násilí:
ale šazianek ma vyjimecne dobry point. kde je hranice mezi prirozenym a nepriroznemy. a rpoc je to dulzeite? nasili je ais spis prirozene, ne? ale neni dobre... nebo? :)
Komentář 116815
Hrosik1 k Monopol na násilí:
no. myslim, ze se neda dokazat ani tvrzeni ze ano ani tvrzeni ze ne. kazdopadne asi uznate, ze branit se proti nasili lze take jenom nasilim... a otazka je, jestli je legit to delat preventivne...
Hrosik1 k Monopol na násilí:
rozumim, akorat je asi dost dulezite, jake presne to nasili bude ten stat vykonavat... asi byste nebyl schopen tolerovat vse. a pokud s tim nasilim vuci vam souhlasite, tak to vlastne ani neni nasili :)
Komentáře
Komentář 34481
Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť.
Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať.
Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách.
Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník.
Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený.
Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.