Človek je slobodný vtedy, keď môže rozhodovať o svojom živote a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Koľko o sebe však skutočne rozhodujeme? Možno menej, než si myslíte. Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť. Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať. Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách. Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník. Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený. Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.
Lojza k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
Jen takový dotaz...a jak s tím souvisí dotace? Přece pokud by to tak bylo, tak by zli prodejci už dnes nasadili ty samé ceny, jako kdyby žádné dotace neměli. Zlín prodejci si přece můžou nastavit ceny jaké chtějí, lidé musí jíst, prof už dneska nestojí […]
Komentář 112150
PavelX7 k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
Abyste diskutoval korektně a bez faulů. Hádat se nepotřebuju. Myslím že případ NZ ukazuje že vaše obava ze dražení není dostatečně opodstatněná. Došlo k liberalizaci trhu a zdražení které vy předpokládáte to nezpůsobilo. Tečka.
Komentář 112148
Ondrášeček k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
I když jste masožrout, pořád bych považoval za výrazné zlepšení, kdybyste odebíral z chovů, kde zvířata nejsou zavřená v horších podmínkách než vězení.
Komentář 112147
Ondrášeček k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
Souhlasím, že by to zdražilo maso: To mi naneštěstí nevadí, protože pořád podporuju hledání levnějších alternativ, a navíc by se mohly zmenšit státní výdaje, což zase dlouhodobě má šanci snižovat daňové břemeno na tyto lidi. :)
Komentář 112145
PavelX7 k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
Nedává to smysl VÁM, přestaňte s arugmentačními fauly a útoky a mluvte za sebe a věcně. Zjednodušil jste si situaci která je reálně mnohem komplexnější a vede reálně k výsledku že se ceny nezvedly. Tedy ne jak vy tu vykládáte že "kvôli zrušeniu […]
Komentář 112144
hefo k Paradox společenské smlouvy:
To prirovnanie k vstupu do metra je dosť trefné. Keď sa niekto narodí v trolejbuse, neznamená to, že by preňho neplatili prepravné podmienky (i keď neprejavil súhlas konkludentne nástupom), a nemal by teda povinnosť trebárs opustiť trolejbus na konečnej!
Komentář 112142
PavelX7 k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
Já chápu že s vaším viděním světa to nedává smysl. Ale jaksi to není argument. Příčinu jsem vám vysvětlil - snížila se byrokracie, zvyšila se orientace zemědělců na trh, místo plnění podmínek regulací, zvýšila se efetkivita zemědělství. Podobně jako vám […]
Komentář 112139
PavelX7 k Komu by nejvíc uškodil zákaz chovů:
Že to nejste schopen pochopit neznamená že to není kauzalita. Akorát protože to tam vše zrušili velice rychle, vedlo to ke krátkodobé nestability. Zvýšila se pak konkurence a efektivita zemědělství, a k žádnému zdražování to dlouhodbě nevedlo, to je ta […]
Komentáře
Komentář 34481
Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť.
Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať.
Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách.
Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník.
Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený.
Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.