Človek je slobodný vtedy, keď môže rozhodovať o svojom živote a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Koľko o sebe však skutočne rozhodujeme? Možno menej, než si myslíte. Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť. Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať. Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách. Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník. Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený. Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.
hefo k Občanství:
A keď mi ju tá hyena vezme, už tá antilopa nie je moja? Či?
Komentář 106697
Hrosik1 k Porozumění a respekt, hodnota a sounáležitost:
7) no a odpoved na tu otazecku? subjektivni ceny, hodnocení nebo nazory mohou byt klidně stejné 8) takže pred prodejem ta cena neexistuje? 9) a stále jste neodpovedel. pritom je to tak jednoduchá otázka... "deset lidí před sebou vidí jablko, jak […]
Komentář 106696
Hrosik1 k Občanství:
čiže vas pozomok ve skutočnosti patri statu?
Komentář 106695
Hrosik1 k Dôverovali by ste tejto inštitúcii?:
1/ tak v akom? existovalo vlastnicke pravo a to staty porusovaly, jak pisem. tak tomu nerikejte ankap. to je uplne jendo. tak treba svobodna spolecnost. nebo spolecnost, kde se uznava vlastnicke pravo. ankap je jen nazev a porad si myslim ze si pod tim […]
Komentář 106694
Hrosik1 k Občanství:
1/ a/aky rovny a rovnejsi? to je vas oblubeny komunismus, nie? nerozumim, preco by ste mal mit svobodu pohybu po pozemku, ktory nenie vaš nebo nekoho, kdo vam to dovolil. nejaky dalsi priklad, s cim nesuhlasite? b/ bez ohladu na to, aka ta legislativa je? […]
Hrosik1 k Občanství:
No ve výsledku si ju musíte ubránit.... jen se k tomu dají použít civilizovanejsi prostředky samozrejme
Komentář 106691
hefo k Občanství:
9/ mate pravdu, ze zvera je v ankape brane ako vec a nema zadne prava. ale to bylo spise pro ilustraciu, ze aj take zviera chape, čo je jeho, čize chape alespon Zviera pochopiteľne "chápe, čo je jeho", ale už menej chápe, čo je niekoho druhého. […]
Komentáře
Komentář 34481
Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť.
Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať.
Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách.
Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník.
Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený.
Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.