Človek je slobodný vtedy, keď môže rozhodovať o svojom živote a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Koľko o sebe však skutočne rozhodujeme? Možno menej, než si myslíte. Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť. Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať. Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách. Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník. Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený. Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.
Mlicko k Jedinečnost:
1.a) Právo nemůže být jenom součástí mysli, jinak není právem. V takovém případě můžete klidně tvrdit, že už žijete v AnKapu, protože práva AnKapu již jsou ve vaší mysli (a je úplně jedno, že se ve skutečnosti vymáhá něco jiného). 1.b) Odpověď není […]
Komentář 115679
Ondrášeček k Jedinečnost:
1.a) Ano, to právo je součástí naší mysli a domnívám se, že k němu konverguje bezstátní uspořádání společnosti, aniž by ho vymáhal nadřazený systém. 1.b) Ne a důvod viz 1.a) 1.c) Asi nerozumím tomu, co berete jako vyšší systém. Pokud se spojí 2 lidi a […]
Komentář 115675
Hrosik1 k Čamtalej:
čr je dost bohata, aby si mohla dovolit plytvat a bylo to tim padem tak, jak to je ;)
Rakusak k Čamtalej:
Kdo urci trzni cenu? Trzni cena je ta, za kterou je majitel v danem miste a case ochoten tomu tvemu statu ten pozemek prodat. Kdyz stat nabidne malo, majitel jej posle do riti, pak jej stat vyvlastni za malou nahradu, kterou urci jeho urad ci soud. To […]
Komentář 115670
Rakusak k Preventivní útok jako obrana:
Urcite je to k zamysleni. Na druhou stranu lze dojit k rovnovaze, ze vedomi vysoke pravdepodobnosti toho, ze protistrana disponuje prostredkem obrany, minimalizuje pravdepodobnost utoku - ve velkych celcich velke armady, jaderne zbrane, hodne ozbrojencu. […]
Komentář 115666
Rakusak k Čamtalej:
Ok, takze opet klasicka tahanice o definici. :-D To je jedno, rikej si tomu, jak chces. Rikejme tomu klidne skupinove zlo :-D
Komentář 115665
Rakusak k Čamtalej:
Pokud by tam MHD mela smysl, doslo by k zavedeni pravidelne linky s nejakym autobusem. Jelikoz vsak mistni maji dobry substitut, nema smysl to zavadet.
Komentáře
Komentář 34481
Sloboda, ako vieme z histórie, často umiera za búrlivého potlesku davu. Dnes totiž štát rozhoduje, ako máme vzdelávať a k akým hodnotám viesť naše deti. Alebo k akým hodnotám sa nesmieme verejne hlásiť.
Stanovuje, za aké umenie a kultúru musíme platiť. Diktuje, za akých podmienok a s kým smieme obchodovať, alebo ho zamestnať.
Určuje menu, ktorú musíme prijímať od svojich zákazníkov a v ktorej sme povinní mu platiť výpalné - vznešene nazývané dane. Na všetkých odvodoch štátu zaplatíme viac než polovicu toho, čo zarobíme. Jeho úradom musíme posielať hlásenia o svojich o obchodných aktivitách.
Keď ochorieme, štát určuje kto, ako a čím nás môže liečiť. A keď všetko zlyhá, rozhoduje aj kto a či nám môže pomôcť zomrieť. Diktuje, za akých podmienok a čím máme dovolené sa prepravovať. I malé stavebné úpravy, či len vyrúbanie stromu na našom vlastnom pozemku musí milostivo schváliť úradník.
Kto sa štátu nepodriadi, je prinútený.
Deň čo deň pribúdajú ďalšie regulácie a s každou z nich strácame slobodu rozhodovať o svojich životoch. Ak sa nechceme jedného dňa opäť prebudiť do tvrdej totality, musíme pochopiť, že každá právomoc štátu znamená menej slobody jednotlivca. Tak prestaňme už konečne používať štátne regulácie ako univerzálny prostriedok k riešeniu problémov. Každá z nich je totiž ďalším krokom k totalite. Vydajme sa opačným smerom.