Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Pozri sa, ja neviem, čo tam u vás na Václaváku máte za Bermudský trojuholník, ale to je jedno.

Nie je mi jasné, či len trollíš, alebo si naozaj myslíš, že policajná práca vyzerá tak, že policajt je zabetónovaný pred školou a kuká vo vymedzenom kruhu dokola.

To je typicky autistický názor vychádzajúci asi z rakúskej školy (ale povedal by som, že nie s ňou úplne v súlade), ktorý ako dogma stručne znie: "človek robí práve to, čo je pre neho najlepšie". Komu sa to nejaví pri pohľade na rozhodovanie ľudí okolo seba ako nezmyselná veta, tomu ťažko niečo vysvetľovať. Nerád by som to príliš podrobne vysvetľoval trebárs opismi života s roztrhaným konečníkom či celoživotnou psychickou traumou...

Takže rodičia a blízke osoby teda smú narušovať sebavlastníctvo detí, ale iní nie?

A čo ak sa prevažná väčšina rodičov v nejakej lokalite dohodne, že budú brániť v konzumácii alkoholu deťom nielen vlastným, ale aj deťom ostatných navzájom, vtedy to už je kóšer? A nie je to už potom tá spoločnosť?

Otázky, samé otázky...

Takže výber je len medzi "neurobiť nič" a "sprzniť a zaplatiť"? V zaujímavom svete žiješ...

Uvedom si, že ten Helmut sa tam len tak náhodne nevyskytol, ale išiel tam s cieľom ukojiť si svoju úchylku, lebo dobrovoľne (v klasickom, nie ankapovom význame tohto slova) by mu nikto prdelku nenastavil (ale aj keby sa len náhodou vyskytol, tak pomoc sa vykonáva ináč). Existuje totiž aj niečo ako morálka a tá z akéhosi (možno pre teba divného) dôvodu takéto konanie zakazuje (a dokonca sa dá povedať, že sú aj horšie veci ako samotná smrť).

A na základe tohto princípu schvaľuješ aj občasné prznenie miništrantov katolíckymi kňazmi, za predpokladu, že ich tam tí kňazi nedržali a nekopulovali s nimi násilím?

A sme tu opäť pri Urzovej slávnej dvojke Helmutovi a malom černoškovi, ktorému Helmut platbou za sex zvyšuje úžitok. No, technicky ho tým možno na chvíľu odľahčí od hladu, ale kto také niečo podporuje, by si zasluhoval natrhnúť riť tiež.

oprava: ...zaločené... -> ...založené...

Vidím, že odpovedi na podstatnú otázku si sa úplne vyhol a zvyšok je tiež nezmyselný (tomu, aby to (pre)dával strýc voľne priamo pred školou, ozbrojené zložky na základe zákona dokážu zabrániť vcelku jednoducho, čomu sa zle zabraňuje, je neverejné dílovanie zaločené na sieti kontaktov, ktorú nie je tak jednoduché rozkryť).

Takže zopakujem ešte raz: podľa teba je vhodné, aby spoločnosť nezabraňovala deťom akéhokoľvek veku v prístupe k akýmkoľvek návykovým látkam?

A odkiaľ prosím ťa berieš tú svätú premisu, že je škodlivé len to, čo je porušenie vlastníctva? Od veľkého Urzu, večná buď mu sláva?

Škoda pre teba, že drvivá väčšina populácie už od čias človeka vzpriameného to vidí inak.


Kontrolná otázka: je treba dovoliť akokoľvek malým deťom neobmedzený prístup k alkoholu? Vrátane toho, že im ho môže (najskôr) zadarmo ponúkať slizký strýco pred školou? A čo taký pervitín alebo nedajbože heroín?

Ono by som povedal, že pravda bude niekde uprostred, ak nie úplne mimo vodorovnej osi.

Máme tri dcéry (9, 6, 4 r.), vychovávame ich úplne rovnako a napriek tomu tá 6-ročná je len ťažko zvládateľná. Stačí trochu pochybenia či ignorácie na strane rodičov, a "fracek" je na svete.

A máš teda nejakú svoju lepšiu definíciu (pozor, tým, že niečo premenuješ, podstata sa nezmení)? Sem s ňou!

A čo sa týka blbečkov, ty so svojím čurákometom by si mohol radšej ticho šúchať nohami, ja som ešte veľmi mierny.

Akokoľvek je norbertsnv sám trošku v tomto poslabší, v tom, že ťa označuje za blbečka, sa zjavne nemýli.

Čo dofrasa z môjho textu implikuje, že dobrovoľne nie je možné (podľa NAPu samozrejme) sa predať do otroctva? Pokiaľ viem, pôvodná otázka bola o tom, či spoločnosť držiaca sa NAPu je otrokársky systém.

Tak to skúsim ešte raz ako pre blbcov.

1. Otrokársky systém je taká forma organizácie spoločnosti (nezávisle na forme vlády!), v ktorej legálne aj legitímne existuje otrokárstvo, teda možnosť držať, nadobúdať a obchodovať s otrokmi.

2. Otrok je človek takého spoločenského statusu, že je považovaný za vec, s ktorou môže jej majiteľ nakladať podľa vlastného uváženia, t.j. majiteľ nie je povinný nijako prihliadať k prejavom osobnosti onoho otroka.

3. NAP umožňuje na základe princípu sebavlastníctva, aby človek mohol prejavom svojej vôle legálne i legitímne predať sám seba resp. svoje telo inému, čím nadobúda status otroka.

"NAP umožňuje, aby legitímne existovali otroci" AND "otrok je považovaný za vec, s ktorou je možné obchodovať" AND "legálnosť a legitímnosť obchodovania s otrokmi znamená, že daný spoločenský systém je otrokársky" => "spoločnosť organizovaná na základe NAPu je otrokárska spoločnosť".
Q.E.D.

Alebo rozporuješ ktorýkoľvek z týchto bodov a prečo vlastne?

To je len zdôvodnenie, prečo tá druhá polovica tvojej formulácie "pravo si poridit otroka, at tento chce a nebo nechce" je irelevantná - z definície otroka plynie, že na jeho vôľu (ako prejav nazvime to myslenia, neoddeliteľného od tela) sa neprihliada.

Pokiaľ právny/spoločenský systém uznáva, že človek môže mať status otroka (nepodstatné, akým spôsobom sa ním stal), tak sa samo sebou rozumie, že existuje "pravo si poridit otroka" presne tak, ako ľubovoľnú inú vec (ak mu niekto nejakého bude ochotný predať).

To, že v jednom momente predal tzv. dobrovoľne svoje telo podľa NAPu niekomu inému, nijako neruší to, že neskôr môže jeho myseľ niečo chcieť alebo nechcieť. Akurát sa na jeho vôľu už neprihliada.

Odhliadnuc od toho nechápem, ako by malo to, akým spôsobom sa kto dostal do otroctva, meniť niečo na pomenovaní, že systém, ktorý otrokárstvo akceptuje, je otrokársky.

Aj si sa zamyslel nad tým, čo píšeš?

Ten, čo sa už raz uvrhol do otroctva, ten je otrok, a niekto iný logicky má potom "pravo si poridit otroka, at tento chce a nebo nechce", teda ak ho získa od predošlého vlastníka otroka na základe platnej kúpno-predajnej zmluvy v súlade s NAPom.
Je úplne jedno, či takýchto otrokov na trhu je 5 alebo 5 miliónov.

Otrokársky systém je taký systém, ktorý vlastníctvo otrokov umožňuje/schvaľuje/podporuje. Súčasné spoločenské systémy v civilizovanom svete otrokárske nie sú, teda odmietajú, že by ktorýkoľvek človek mohol mať status otroka, akokoľvek "dobrovoľne" (a za akýchkoľvek iných podmienok) by sa do tohto stavu chcel uvrhnúť.

Iste že mám, lebo rozdiel (nota bene pre "systém") nespočíva v počte, ale v práve.

Zase nejaké kreatívne definície?

Otrokársky systém je také usporiadanie spoločnosti, ktoré otrokárstvo/otroctvo schvaľuje. V južanských štátoch USA tiež väčšina občanov otrokov nevlastnila, tak by sa to dalo rovnako označiť za extrémny prípad...

Konečne nejaký relevantný príspevok k tejto téme. Iné vlákna za ostatných pár dní vyzerajú ako debata blbečka s hlupákom.

Pokiaľ poškodení (či nimi platená bezpečnostná agentúra) môžu či smú "delat nejake nehezke veci" sami o sebe (t.j. podľa vlastného názoru na právo), aká je rola sudcu v celom tom konaní? A akú motiváciu k hľadaniu kompromisného sudcu by potom mali tí poškodení, ak už majú páchateľa vo svojej moci?


Máme v zásade len dve možnosti: buď nejaký pohľad na právo preváži u prevažnej väčšiny (či "palebnej sily") obyvateľstva na nejakom území a vtedy nepôjde o nijaké polycentrické právo (rešpektovať ten všeobecne prijímaný "zákonník" v spore s tými, čo ho uznávajú, budú ostatní prinútení silou) alebo budú existovať navzájom nekompatibilné právne systémy ("zákonníky") a teda nutne nemôže dôjsť ani k zhode na sudcovi.
"Zločinci" už z definície neuznávajú zákony (či už písané alebo nepísané), voči ktorým zločiny páchajú, preto nemajú dôvod súhlasiť s nijakým sudcom, ktorý tie zákony uznáva. Spolupracovať a snažiť sa to nejako vyžehliť, na to netreba nijakého sudcu.

To všetko sme už my dávno veľakrát riešili (a o zmysle takého "súdnictva" si stále myslím svoje), skôr ma ale zaujímalo, čo na to povie "Mojejmeno", pretože on to zjavne chápe nejako inak.

Až tak som to celé pozorne nečítal, ale toto mi udrelo do oka:

pokud v decentralizovaném právu platí, že obě strany by se měly shodnout na soudci

Prečo by sa mali a kto ich k tomu prinúti?

Kdyby "to všechno dělal mozek", měli by lidé, kteří neovládli řeč, být normálně inteligentní, například by měli být schopni nakupovat. Tak to ale není.

Zmiešavaš veci, ktoré navzájom vôbec nesúvisia. "Reč" je druh komunikačného protokolu, bez znalosti ktorého sa nedá s protistranou používajúcou tento protokol (ktorá napr. ponúka banány na predaj) komunikovať (t.j. reagovať na jej signály). Asi tak ako čudovať sa, prečo si so starým mobilom, ktorý podporuje len WAP, nevieme pozrieť štandardné webové stránky. Nebudeme snáď tvrdiť že "to všetko nemôže robiť procesor" len preto, že príslušný softvér nepodporuje protokol HTTP(S). Keby ľudia mohli používať na plnohodnotnú komunikáciu aj iné signály než reč, tak by mohli nakupovať aj bez nej. Ale v súčasnosti neviem o forme, ako by človeku bolo možné vysvetliť podstatu nakupovania inak než použitím nejakého ľudského jazyka (či už hovoreného, písaného alebo prevedeného na iné symboly).

Ja inak si tiež nemyslím, že mozog ako fyzický orgán je jediným zdrojom myslenia a konania človeka, ako katolík verím v existenciu duše. Ale tvoja argumentácia mi pripadá scestná.

Ten "štát" je v tej fráze nadbytočný, stačilo by to aj takto:
"Chceme zřídit systém fungování spoločnosti, postavený na tom, že úplně všechny přírodní zdroje přejdou do soukromého vlastnictví – podle principu, který neznáme – a poté se do vlastnictví už nesmí zasahovat."

Ak je na inom mieste definované, že daň náleží štátu, tak už to nie je "cudzia vec" a tým pádom sa na to paragraf o lúpeži nevzťahuje. Pochopiteľne, že s takou definíciou dane ankapisti súhlasiť nebudú, ale zákony štátu nepoužívajú ich pojem vlastníctva.

Problém je v tom, že aj keď by človek explicitne nevyužíval konkrétne služby štátu, implicitne ťaží z výhod nejako organizovanej spoločnosti, ktorá je so štátom "prerastená" (tým viac, čím viac vecí zabezpečuje štát - trebárs v nejakom ranom kráľovstve to mohlo byť: plať desiatok alebo daň z hlavy, a necháme ťa na pokoji; ale tam nijaké služby štát neposkytuje). Trebárs to, že polícia chytá zločincov, znamená, že je menej zločincov "v obehu", a teda vyššia bezpečnosť na určitom území. Ten, kto by si políciu neplatil, ako čierny pasažier by z toho predsa ťažil. A takých príkladov by sa dala nájsť kopa.

Nejaké články som čítal, ale dohľadávať to nebudem, lebo to aj tak nič na (ne)prijatí argumentácie nezmení.

O to mi nešlo, skôr o to, že kradlo sa aj vtedy, ak za to človeku hrozili kruté tresty.

Ale v skutočnosti nasadzuješ štátu (ako konceptu) psiu hlavu neprávom, lebo obeť sa môže sama brániť aj v štáte a dokonca často aj smie (ak je dobre nastavený koncept nutnej obrany). Trebárs u nás herec Milan Kňažko postrelil vlamača vo svojom dome a nijaké poťahovačky z toho nemal; alebo nedávno, keď dôchodca v ČR zastrelil nedávno prepusteného vraha tiež uňho doma.

Naopak, v ankape si tiež môže zlodej vhodne vyberať obete a zamerať sa na také, ktoré nemajú veľa možností sa samé účinne brániť. Také si budú v lepšom prípade platiť nejakú bezpečnostnú agentúru, a tá samozrejme nemôže byť všade, takže nanajvýš budú zlodeja niekde naháňať ex-post (presne ako polícia teraz), akurát ako sám hovoríš, agentúry nemajú žiadne právomoci naviac voči komukoľvek, takže možno nebudú mať ani také výsledky ako neefektívna polícia. Môžeš sa len nádejať, že to bude lepšie, ale nijako to z princípov ankapu nevyplýva.

No, ono to beztak nie je až tak bezštátna spoločnosť, každý warlord je sám pre svoje územie štátom, len nemá medzinárodné uznanie. To síce nemá ani štát Somaliland, ktorý kontroluje veľkú časť územia Somálska, ale pokiaľ viem, tam je to podstatne lepšie než v tej "bezštátnej" časti.

Neviem, či si mal nejaké skúsenosti aj s krádežami, nielen s podvodmi, každopádne tvoja teória nefungovala ani v čase, keď sa za prkotiny popravovalo, lebo aj v dave sledujúcom popravu vreckári veselo kradli.

Akurát, že to, na čom sa zhodnú, nie je nijaký NAP.

To, že ľudia nechcú aby voči nim samým bolo aplikované násilie, to nechce nikto, vrátane zločincov. Ale na opačnom smere zhoda nie je ani náhodou, jednak na tom, čo je iniciovať násilie a ani na tom, kedy je to legitímne. A už vôbec ho nedefinujú čisto na základe vlastníckych práv (trebárs v modelovej situácii, keď napr. v čase prírodnej katastrofy niekto vlastní všetky zostávajúce potraviny a je ich ochotný niečo z nich predať, len ak mu kupec dá všetok svoj majetok - to ešte ani nie sme pri pojme "dobrovoľné otroctvo" - aspoň 95% ľudí sa zhodne, že je legitímne mu tie potraviny odňať násilím).

Zato ty predvedieš tvrdenie úplne logicky aj terminologicky správne, ale úplne k hovnu...

Približne ako "Kto nie je zamestnaný, má výhodu, že ho nemožno vyhodiť z práce."

Záver je podložený (hoci to určite neuznáš) tým, že (hoci v ajťáckej bubline sa to tak nejaví) nezanedbateľná časť populácie je kvôli mentálnym obmedzeniam neschopná vykonávať inú než závislú prácu (a dokonca ani v opatrovateľskom type štátu často nezvláda základnú starostlivosť o svoje dobrovoľne dojednané - a štátnou reguláciou značne zjednodušené - kontrakty). A ten nový sovietsky človek by bol nutný práve na to, aby boli ľudia schopní a ochotní slobodne manažovať každý aspekt svojho života namiesto toho, aby ako sa ako ovce upísali prvému vlčiakovi, čo im za ich slobodu sľúbi akú-takú starostlivosť.

A ako už nižšie bolo naznačené, beztak je to len doťahovanie sa o slovíčka, sám ako programátor iste vieš, že veľká časť prác/projektov sa nerobí v jednom človeku, ale vyžaduje spoluprácu mnohých a tam je medzi vyhodením zo zamestnania a výpoveďou kontraktu "živnostníka" len terminologický rozdiel.