Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

O IQ až tak veľmi nejde, minimálne nie v slovných debatách.

Keď som nad tým tak rozmýšľal, tak vec sa má inak. "Zvíťaziť" v debate obhajoby ankapu voči obhajobe štátu nie je tak ťažké, lebo skoro nikto sa nejako zvlášť nepripravuje na argumentáciu v prospech "filozofickej" podstaty štátu. Je to totiž pomerne zbytočné. Štát proste existuje, a to, či existovať bude, prakticky nezávisí na nejakých debatách. Takže Urza môže "víťaziť", ale spoločnosť to k ankapu neposunie ani o piaď.

Aby sa dalo posunúť smerom k ankapu, muselo by to byť buď to silou (čo by bolo dosť v rozpore s princípmi, na základe ktorých sa ankap prehlasuje za dobro) alebo tým, že by prevažná väčšina spoločnosti usúdila, že sa im bude v ankape (resp. v systéme výrazne bližšie k ankapu než je ten dnešný) žiť lepšie než doteraz. Podľa toho, koľko ľudí smúti za boľševizmom, kde slobody bolo menej, ale sa nemuseli toľko sami "obracať", aby uspeli v porovnaní s okolím, usudzujem, že to druhé nenastane nikdy.

Ja som to síce nepozeral (videá nepozerávam rád, a ak, mám dlhý zoznam prioritnejších než toto), ale nie je to tak trošku Urzova taktika, zámerne vyberať slabých oponentov?

Problém nie je v tom, kolektív opustiť, ale do kolektívu vstúpiť (nájsť kolektív, ktorý je dotyčného ochotný prijať). To platí skoro všeobecne, od vzťahu v páre, cez pracovné kolektívy (dať výpoveď je jednoduchšie než nájsť prácu) až po štáty.

Decentralizácia tomuto problému bráni len málo, lebo napriek rôznym farbám a logám, ľudia a ich motivácie sú vo všeobecnosti dosť podobné a kolektívy rady prijímajú len ľudí, v ktorých vidia nejaký prínos.

Asi je dobre, že tú ústavnú sťažnosť ešte nespísal. Lebo prvý súdny úradník, čo by to čítal, by od smiechu (alebo plaču nad ľudskou blbosťou) spadol zo stoličky a spôsobil si práceneschopnosť.

Navíc u drtivé většiny násilných hospitalizací by vůči d. zdravému nebylo užito vůbec žádné násilí.

A to má ukázať presne čo? V tom duchu sa aj dane platia dobrovoľne, aby došlo k násiliu, musel by to poplatník trochu viac vyeskalovať, podobne aj duševne zdravým obvykle stačí dostatočná hrozba násilím, triezvy sa nebude trebárs skúšať pobiť s presilou policajtov. Zato duševne chorý typicky menej často chápe, že v jeho záujme by bolo tiež situáciu neeskalovať.

Stále ten tvoj kolovrátok. To nie je žiadna nerovnosť pred zákonom, lebo keď ten prvý neskôr ochorie duševnou chorobou a druhý sa vylieči, tak budú v ďalšom podobnom prípade posudzovaní presne naopak - čiže to nie je podľa nejakého nemenného parametra tej-ktorej osoby.
Keď niekto nechtiac zrazí chodca na prechode a druhý úmyselne vrazí do ľudí, prvý dostane podmienku, druhý basu natvrdo, to je tiež nerovnosť? Však zabil ako zabil... V rovnakom duchu je rozdiel, keď niekto spácha čin nebezpečný spoločnosti úmyselne a vedome, a niekto pod vplyvom duševnej choroby (áno, niekedy je postup nie úplne adekvátny, ale o tom sa nebavíme, len o tom, či to alebo ono môže byť vo všeobecnosti legitímne).

Ale nemyslím si, že by si ten rozdiel dokázal vidieť. Keď sa kŕčovito držíš dogmy, že duševné choroby neexistujú, nedá sa svietiť...

A je nerovnosť pred zákonom aj to, že zločinec ide do basy a bežný človek nie? Blbče...

Viac ako "sloboda" sa mi k opisu ankapu hodí slovo "cochcárna"... rozhodne si bežný človek pod "slobodou" nepredstavuje to, čo by v teoretickom ankape bolo, teda tú chvíľku, kým by niekto moc ležiacu na zemi opäť nezodvihol...

Ja len dodatok k tým súdom - pz to už naznačil. Zjavne si podľahol urzovskému demagogickému predefinovávaniu pojmov. To, čo on nazýva "súdom" v ankape, to v skutočnosti môžu byť dve veci, ani jedna nie je podobná bežnému významu tohto slova:
a) mediátor, ktorý sa snaží nájsť dohodu strán, ktoré sa dohodnúť chcú (užitočný, ale marginálne využívaný produkt)
b) producent bezcenných papierov, ktoré nikto na to, aby niečo podľa svojej vôle primerane k svojej sile vymáhal, nepotrebuje

Samozrejme, že sa vlastniť dá. Stačí mu dať podpísať zmluvu, kde za čokoládu predá svoje sebavlastníctvo kupujúcemu.

Že podľa nejakého zvykového práva toto voľnotržné súdy nebudú akceptovať? Ále nesrandujte.

To samozrejme takto nefunguje. Najmä preto, že by to znamenalo, ze sa:

a) ocitneš ako osoba bez práv (nielen povinností), ktoré garantuje štát, na nejakých "cudzích" pozemkoch, takže by nebolo jasné, podľa čoho sa k tebe správať. Ak by sa na teba stále vzťahoval štátny zákaz vraždy, okradnutia, a pod., tak si stále čiernym pasažierom služby "právo a jeho vymáhanie". Ak nie, tak by ťa zapichla prvá partička gaunerov a tvoj majetok si rozdelila.
alebo
b) sa štát vzdá svojej suverenity nad pozemkami, ktoré sú akože tvoje, a ty zostaneš na nich. Ale to by zase znamenalo, že ti ten (alebo iný) štát môže triviálne vyhlásiť vojnu a pozemky spätne anektovať bez toho, že by ti nejaké "vlastníctvo" (v bežnom význame slova) muselo zostať.

Tak ak tomu správne rozumiem, šalinová dilema je predovšetkým o morálnej/etickej zodpovednosti. Ale k pôvodnému článku o celku a jednotlivcovi je to i tak asi offtopic.

No konečne, že sme sa dočkali po čase aj nejakej rozumnej myšlienky ("Zabije ich električka. Nebyť električky tak môžem hýbať výhybkou koľko chcem a nikto nezomrie.").

Ja by som ten príklad aktualizoval na súčasnú dobu - Sedím vo veliteľskom voze BUKu či Patriotu, na mesto letí ruská raketa. Keď ju zostrelím, trosky dopadnú niekde v meste a pravdepodobne niekoho zrania či zabijú a spôsobia materiálne škody. Ak ju nezostrelím, dopadne na nejaký plánovaný cieľ, a asi zabije viac ľudí, alebo škody budú väčšie. Páliť či nepáliť?

Mám morálnu zodpovednosť za výsledok v prípade "páliť"? Podľa mňa v žiadnom prípade, zodpovednosť má ten, čo raketu poslal.

Resp. s anarchiou ako takou, v tamojšej komunite existovalo ohromné množstvo pravidiel a zákonov (viď všetky Mojžišove knihy), tie sa reálne vymáhali, a znaky štátu to malo. Akurát tam to vymáhanie mala na starosti kňazská vrstva a nie "svetský" panovník.

Iste, desatoro sa za určitý "princíp neagresie" v dá považovať. Až na to, že nemá nič spoločné s ankapom (ankapová ideológia si tento názov manipulatívne privlastňuje).

1) a to nejako predpokladá, že tam poznali niečo ako princíp neagresie? Ja tam vidím len to, že kráľ bude iniciovať násilie nejako naviac (voči tomu násiliu, ktoré si ľudia už predtým iniciovali medzi sebou).

To máš tak. Keď si všimneš, aké druhy politikov si ľudia volia vo voľbách (čo je v zásade tiež niečo ako trh), tak uvidíš, že je dopyt po tom, aby štát "chránil ľudí pred nimi samými". A tak kopa regulácií je presne z toho popudu.

Čo teda funguje dobre na ideálnej rovine rozdelenej medzi jednotlivé osoby na štvorce o výmere pár hektárov, kde na každom štvorci sú dostupné nerastné suroviny ako uhlie, ropa, plyn a všetky prvky periodickej tabuľky; horšie však v reálnom svete.

No a ten zlý zamestnávateľ bude asi naozaj zlý, lebo keby chcel, tak tú kompenzáciu dá do nejakej inej škatuľky. Trebárs my sme mali odjakživa "príspevok na MHD" v cene bratislavskej električenky. Tak sa povedalo, že kto do práce nechodí, má to ako kompenzáciu nákladov za HO.

Když najdu něco na zemi a nikoho to není (nebo se k tomu nikdo nehlásí), nemůžu si to snad přivlastnit?

To si sa teraz pekne strelil do nohy aj so svojimi bezrozpornými axiómami. Takže priradenie hmoty k človeku exspiruje, pokiaľ sa k nej nehlási? A ako dlho presne sa má nehlásiť, aby vlastníctvo zmizlo?

Neviem, čo je to "plnomocné vlastníctvo", každopádne vlastníctvo v bežnej reči znamená práve to, čím je dnes (pod zvrchovanosťou štátu). To, že ty od toho, že ti niekto povedal, že ten a ten pozemok vlastníš, očakávaš nejaké väčšie právomoci, je tvoja vlastná túžba, na ktorú nie je nikto povinný reflektovať.

Já bych ty hranice ideálně nechal podle toho, které území kdo legitimně vlastní.

Zase ten starý vtip. A tá legitimita (ako reťaz legitímnych transakcií od prvotného homesteadingu niekedy v praveku, max. staroveku) by sa zisťovala vo všeobecnosti presne ako? A kto by definoval, čo je to legitimita?

Veľmi pochybujem. Noro to podľa mňa myslí úprimne, akokoľvek blbo to vyzerá. Zatiaľ čo Rakušák mi pripadá ako trol, karikatúra podporovateľa ankapu.

A čo príklad s bačom? Je spravodlivé, že sa zamestnávateľ so zamestnancom rozdelia o zvýšený zisk napoly, alebo nie?

A chceš mi povedať že tým že si zbúral dom a ešte aj za to zaplatil že si zbohatol?

Neviem, či som zbohatol sumárne, ale rozhodne tým stúpla "trhová hodnota" pozemku, teda za koľko by ho bolo reálne predať.

Že z toho že niekto danú vec nechce nevyplýva že tá vec žiadnu hodnotu nemá.
A aký má teda podľa teba význam "objektívna hodnota", keď z toho vlastne nič nevyplýva? Keď bude robotník vyrábať na strojoch zamestnávateľa vec, ktorú nikto nechce kúpiť, hoci má vysokú "objektívnu hodnotu", tak vtedy tiež fabrikant kradne robotníkovi nadhodnotu? Keď sa vyrobí plný sklad nepredajných výrobkov, tak na tom fabrikant zbohatol alebo stratil?

To mi ostatne pripomína plače o tom, ako Havel zlikvidoval úžasnú československú zbrojnú výrobu. Tie zbrojovky tiež vyrábali zbrane s vysokou tvojou "objektívnou hodnotou", akurát, že za ne nikto nechcel platiť.

(dodatok)..., ako aj nekonečných mnohogeneračných dedinských sporov o decimetre plotov a medzí.

"Musel by použít nedobrovolnost"

Tu sme zase pri nejasných definíciách, čo je to vyhrážanie a pod. Trebárs keď sa dvojmetrová gorila na jeden a pol metrového rachitika škaredo pozrie a povie: "Podľa mňa by mal tebe patriť tamto ten kúsok, a ja už obhospodárim zvyšok.", je to vyhrážanie alebo nie? A keď pri tom, alebo počas váhania rachitika trochu zavrčí?

A samozrejme, silnejší nemusí nutne žiadať väčší podiel, to závisí na viac faktoroch, okrem vštepenej kultúry napr. aj na rozsahu územia - pokiaľ je tak veľké, že ho beztak celé nedokáže jeden obhospodáriť a prakticky nikdy pri svojej činnosti tí konkurenti neprídu do kontaktu, tak tam je pravdepodobné, že sa nebudú doťahovať o metre. A to je asi aj vysvetlenie toho povestného islandského "ankapu"...

Zrovna hovno som na mysli nemal, ale ako vysvetlíš, že sú veci, ktoré nikto nemá záujem získať ani zadarmo (t.j. "pod cenu"), alebo dokonca musí platiť za to, aby sa ich zbavil? A dokonca, že nejakú vec, ktorej sa niekto musí pracne zbavovať, iný (trebárs nejaký zberateľ) pracne zháňa?

Ja som napríklad musel dať asi 7000 € za zbúranie a odvoz starého domu, čo som kúpil s pozemkom; keď odrátam drevo a železo, čo som z toho rozpredal, tak dajme tomu 6500 €. V znaleckom posudku bola ale hodnota toho domu vyčíslená podľa tabuliek na nejakých 4500 € - to je podľa teba tá "objektívna hodnota", alebo koľko to môže byť?

Super. Napíš adresu, čo-to ti zadarmo darujem, aby si nepovedal, že ti nedoprajeme zbohatnúť... len neviem, čo na to povieš potom.

Len tak pomimo, podľa teba môže existovať vec so zápornou objektívnou hodnotou?

Čo sa týka Kopčema s Mamutíkom a ich nedobrovoľného sexu, tak pokiaľ sú široko-ďaleko len oni dvaja, tak je to také pritiahnuté za vlasy, či chlpy, či čo to mali na hlave.

O právnom systéme má IMHO zmysel uvažovať, len ak existuje nejaká spoločnosť, ktorá ho chce vymáhať. V extrémnom prípade máme Mamutíka, ktorý sa nechce nechať przniť (=ide o nedobrovoľnosť), preto vyhlási, že tento čin je znásilnenie a má sa trestať. Čiže vznikol právny systém, obsahujúci minimálne tento jeden zákon, len tento systém je akosi k prdu, keď jediný človek daný právny systém presadzuje a druhý mu odporuje.

V rámci tlupy ale už takýto základný právny systém zmysel dáva, prznený sa príde sťažovať rade starších, tá to vyšetrí a przniteľa pekne ankapovo ostrakizuje, čiže pošle do divočiny na smrť.

A tí dvaja Robinsoni? Tam sa o dobrovoľnosti tiež dá pochybovať, i keď to môže vyzerať mierumilovne. Rozdelenie ostrova je výsledkom porovnania síl (mocenského potenciálu) tých dvoch, ak sú porovnateľne silní, tak má zmysel sa pekne rozdeliť bratsky na polovicu, ale ak je niekto výrazne silnejší, tak tomu druhému nechá len malý kúsok (ale zas nie taký malý, aby ten druhý trebárs trpel hladom, to by mohol zo zúfalstva zaútočiť či už otvorene alebo zákerne, a s tým je mrzenie, aj silák môže umrieť na zápal rany, hlavne na ostrove plnom hmyzu a prázdnom nemocníc). Nie je samozrejme vylúčená ani istá zhovievavosť k slabšiemu, najmä pokiaľ sú páni z judeo-kresťanskej kultúry, ale nikto to negarantuje.

No vidím, že si nepochopil nič, ani ten príklad. Ten bača (vybral som baču práve preto, to si jediné pochopil dobre) je zamestnanec toho kapitalistu, to z toho celého malo byť snáď zrejmé, ale ani to sa nepodarilo. Pes je kapitál vlastnený kapitalistom, asi ako sústruh. Pôvodný príklad mal byť s kopáčom a bagristom, ale nerobím si ilúzie, že by to bolo viac pochopené. A že bezprácne zarábajúci, že ťa huba od toľkých socanských kecov nebolí, čo ty vieš o tom, koľko sa narobil na peniaze, za ktoré lúku kúpil?

K tomu strednému odstavcu - keď si teda zamestnávateľ dá mzdu vo výške potenciálneho zisku (teda zisk bude presne nula), tak sa už o vykorisťovanie jednať nebude?
A v tom bačovskom príklade sa predsa podelili bratsky, pol zvýšeného príjmu dostal bača, pol kapitalista, prečo by mal všetko dostať bača? Načo by sa potom kapitalista crcal so psom, vykašle sa na to, nechá bačovi menší plat, nech je ten spokojný ako je a behá si za ovcami sám...

Základnú otázku, ku ktorej smerujú príklady, samozrejme ignoruješ - prispieva zamestnávateľ nejako k tomu, aby bola hodnota práce zamestnanca vyššia? A keď teda túto hodnotu zvýšil zamestnávateľ svojim kapitálom, a nie zamestnanec tým, že viac maká, prečo by mal vlastne zamestnanec dostať vôbec niečo naviac, nieto že ešte všetko?!?