Autor: Diogenes the Cynic
Čas: 2020-03-30 00:00:02
Správame sa zodpovedne v čase ohrozenia koronavírusom COVID-19?
Spoločnosť je tvorená z jednotlivcov. A činy jednotlivcov utvárajú stav spoločnosti. Je teda na správnom mieste otázka: „Kde zmizla zodpovednosť?“ Ako môžeme vidieť, svet je v globálnej kríze. Je na zamyslenie, čo spôsobilo tento stav veci. Zdravotné systémy naprieč svetom kolabujú a ekonomiky nápor štátnych opatrení nevydržia. Jednoducho povedané, najväčšia kríza ešte len príde po vyriešení tej dnešnej. Tento nelichotivý stav spoločnosti odráža jeden neduh štátneho vplyvu na nás. „Choroba moderného sveta je mnohými spôsobmi školou vyvolaná choroba. Práve v škole sa väčšina ľudí naučí očakávať a akceptovať, že ich nejaký odborník vždy môže zaradiť do nejakého rebríčka či hierarchie. V škole sa stretávame, zvykáme si a učíme sa vieru v úplne ovládanú spoločnosť.“ Povedal odborník a autor mnohých diel o školstve John Holt a ja len súhlasím.
Myslím si, že táto ľahostajnosť pramení v pocite, že ak by sa niečo reálne dialo, tak s tým tí kompetentní v štáte niečo urobia. Ak je nejaké správanie nebezpečné, tak nám ho zakážu. Alebo naopak, ak je nejaké chovanie správne, tak to budú oni, ktorí nám takéto chovanie prikážu. A tak sme si namiesto zodpovedného prístupu privykli na návykový etatistický model spoločnosti. Model spoločnosti, v ktorom zjavne nie je normálne dávať si pozor na svoje zdravie, ale spoliehať sa na rozhodnutia tých hore. Práve toto správanie je podľa mňa produktom socialistickej spoločnosti. Myslím si, že ak by nebola pod nami tá takzvaná humánna sociálna sieť štátu (ktorá nás vraj chráni, keď sa dostaneme do zlej sociálnej situácie), bola by cena nezodpovedných rozhodnutí jednotlivca tak vysoká, že výsledkom by bola spoločnosť zodpovednejších ľudí, a teda aj tieto situácie by sa ľahšie zvládali, ba priam až si myslím, že by vznikali v minimálnom počte. Je dôležité využiť takéto situácie a poučiť sa na nich. Brať zodpovedne život a nespoliehať sa na neviditeľnú ruku štátu ktorá nás zachráni. Práve aj v takýchto situáciách máme možnosť vidieť neblahé následky štátneho vplyvu a redukovať ich.
Myslím si, že táto ľahostajnosť pramení v pocite, že ak by sa niečo reálne dialo, tak s tým tí kompetentní v štáte niečo urobia. Ak je nejaké správanie nebezpečné, tak nám ho zakážu. Alebo naopak, ak je nejaké chovanie správne, tak to budú oni, ktorí nám takéto chovanie prikážu. A tak sme si namiesto zodpovedného prístupu privykli na návykový etatistický model spoločnosti. Model spoločnosti, v ktorom zjavne nie je normálne dávať si pozor na svoje zdravie, ale spoliehať sa na rozhodnutia tých hore. Práve toto správanie je podľa mňa produktom socialistickej spoločnosti. Myslím si, že ak by nebola pod nami tá takzvaná humánna sociálna sieť štátu (ktorá nás vraj chráni, keď sa dostaneme do zlej sociálnej situácie), bola by cena nezodpovedných rozhodnutí jednotlivca tak vysoká, že výsledkom by bola spoločnosť zodpovednejších ľudí, a teda aj tieto situácie by sa ľahšie zvládali, ba priam až si myslím, že by vznikali v minimálnom počte. Je dôležité využiť takéto situácie a poučiť sa na nich. Brať zodpovedne život a nespoliehať sa na neviditeľnú ruku štátu ktorá nás zachráni. Práve aj v takýchto situáciách máme možnosť vidieť neblahé následky štátneho vplyvu a redukovať ich.
Přečtení: 16016
Komentáře
Komentář 52602
Komentář 52603
Komentář 52609
Komentář 52605
Komentář 52608
Komentář 52610
Komentář 52614
Komentář 52615
Komentář 52629
Komentář 52630
Komentář 52624
Komentář 52625
Komentář 52634
To by byl dobrý námět na katastrofický film :D
Teď trochu vážněji a techničtěji. Tohle je učebnicový příklad problému, ve kterém se individuální zájmy (lidi chtějí dále normálně fungovat a zvyšovat své bohatství) velmi výrazně liší od veřejného zájmu (lidi by měli zůstat doma, protože jakýkoli přenos choroby může způsobit lavinový efekt, který ovšem původního nositele choroby zajímat moc nemusí, protože ten se z toho prostě vyléčí a může mu být fuk, že v důsledku jeho chování třeba desítky lidí zemřou). V takto nastaveném systému není prakticky žádná šance, že by bez centrální autority a čistě na základě sledování individuálních zájmů došlo k něčemu jinému, než k totální katastrofě.
Komentář 52635
Lze předpokládat, že kupř. zdravotní pojišťovny by ve svém jednání mj. spoléhali na odborníky. Protože odborníků na nejvyšších úrovních vědění není a nebude nikdy nějaký přehršel, dá se předpokládat, že odborníci by pracovali pro několik pojišťoven zároveň a doporučili jim nějaký společný postup.
A hlavně neexistence centrální autority by nemohla zakázat testování populace, výrobu ochranných a desinfekčních prostředků apod. pro porušení nějaké zákonné nebo daňové povinnosti. To by "svým" výrobcům a dodavatelům zakazovali ti lidé, kteří by si vytvořili nějakou poblázněnou komunitu, ve které dodržování debilních pravidel bylo pro ně důležitější, než ochrana vlastního zdraví.
Komentář 52638
Komentář 52645
Komentář 52649
Komentář 52639
A ty by si si na voľnom trhu vybral takú poisťovňu čo ti bude obmedzovať slobodu pohybu? často argumentuješ konkurenciou, ale keď sa ti to nehodí do krámu tak na ňu zabúdaš. A to isté bezpečnostné agentúry, vybral by si si takú čo si dá do podmienok že sa ti jej agenti môžu voľne túlať po tvojich pozemkoch?
Komentář 52641
Komentář 52642