Teorii subjektivní hodnoty vysvětlili už komunisti v pohádce! – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Mám to overené u nás vo firme. Predávame softvér, kde určiť náklady na každý konkrétny kus je veľmi, veľmi, veľmi zložité, ak nie nemožné. Takže pracujeme výhradne so subjektívnou hodnotou, teda s tým, koľko sú zákazníci priemerne ochotný zaplatiť. Dokážeme predpovedať zisk, reagovať na zmeny na trhu (ako bol nedávno covid), reagovať na požiadavky zákazníkov, celkom dobre súperiť s konkurenciou a tak ďalej... A - čuduj sa svete - ono nám to konzistentne funguje! Zákazníci sú spokojní, my sme spokojní a celá tá mašinéria funguje ako hodinky. Podľa toho viem, že subjektívna hodnota je celkom valídny model. Keby nebol, tak by sa to celé rozsypalo.

A že už som s tým začal, akú hodnotu má podľa teba softvér? Ten sa napíše raz a potom sa môže kopírovať s prakticky nulovými nákladmi. Akú hodnotu má jedna kópia? Má tá prvá hodnotu nákladov, ktoré sme vynaložili na vývoj, a ďalšie kópie majú hodnotu len tej elektriny, ktorú sme spálili pri kopírovaní? Alebo majú len hodnotu dátového nosiča? Alebo sa tie prvotné náklady rozpočítajú medzi všetky kópie? A čo ak dopredu neviem, koľko tých kópii bude? Ako mám určiť cenu tak, aby bola rovná skutočnej hodnote a nikoho som neokradol? A nechcem od teba samozrejme žiadne presné čísla ani presné vzorce. Len základný princíp.