Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Ja som tým ale nechcel nejako zásadne argumentovať za vojnu proti drogám, len oponovať teórii, že ide o zločin bez obete (ak abstrahujeme samotného užívateľa drogy, kde by sme sa opäť vrhli do nekonečnej špirály diskusie, či človek koná tak, aby maximalizoval svoj úžitok) - nejaká škoda tretím stranám tam vzniká.

Nestaviame, minimálne nie v dnešnej polosocialistickej západnej spoločnosti - čo sú asi nápady na zdanenie či reguláciu sladkých či podobne problematických potravín než "vojnou proti obezite", rôzne regulácie kadečoho za účelom, aby si blbci neublížili, atď. atď.?

Starí, chorí a postihnutí si svoj stav obvykle sami nezavinili, minimálne nie v rozhodujúcej miere (k obezite a iným príčinám viď vyššie), preto sa k nim zvykne v našej kultúre pristupovať odlišne. Ale ono i samotní feťáci sa nejako zásadne netrestajú za to, že sú feťáci a nie sú prínosní pre spoločnosť, ale za konkrétne špecifikované činy (a aby som sem prilákal zasierača - to platí aj pri psychiatrii - blázni sa dnes typicky nezatvárajú do bláznincov za samotné bláznovstvo (pardon, "neskupinové správanie", ehm ehm), ale keď vykonajú nejaký čin škodlivý spoločnosti).

No však to následné konanie je zvyčajne priamym dôsledkom konzumácie a bez neho by nenastalo. A tým nemyslím práve zabitie konkrétnej osoby (to by vadilo aj v ankape), ale napríklad to, že dôsledkom konzumácie mnohých drog je úpadok telesných či duševných schopností človeka, čo škodí celej spoločnosti (to, že následne sa taká socka živí krádežami, elpasami a inou "drobnou" pouličnou kriminalitou, by asi tiež vadilo aj v ankape, ale tiež klesá celková produkcia statkov a služieb, a daný jedinec ako parazit zo spoločnosti viac odčerpáva, než jej dáva, teda obeťou sú všetci ďaleko naokolo).

Tak si dajme teraz trošku oficiality, lebo toto vlákno nevedie nikam.

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003.
droga -y drog ž.
1. návykový omamný prostriedok (napr. ópium): mäkké, ľahké d-y pôsobiace miernejšie na nervovú sústavu (napr. hašiš, marihuana); → tvrdé d-y
2. odb. látka rastlinného al. živočíšneho pôvodu použ. obyč. na výr. liečiv;
(tu je to aj s ďalšími slovníkmi: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=droga&s=exact&c=bfbe&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#)


Slovník spisovného jazyka českého © Ústav pro jazyk český, v. v. i. 2011
droga, -y ž. (z fr.)
1. omamující prostředek, dráždivý přípravek: uklidňující d.; omamná, jedovatá, ostrá, povzbující d.; působit jako d.; přen. zř. milostná d. omámení
2. lékár. surovina rostlinného n. živočišného původu používaná jako léčivo
(https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?hledej=Hledat&heslo=droga&sti=EMPTY&where=hesla&hsubstr=no)

Sedíš si na ušiach?

Regis2: "protože po tom není poptávka" (poptávka = dopyt)
norbertsnv: "čím viac vyprodukujú tým viac môžu predať"

(ty sa poznáš s babkami, že vieš, že im nepohnije? A čo tak, že im nepohnije preto, že dopestujú len toľko, aby to stačili predať? Hrach na stenu...)

Zločin bez obete je to len pri teoretickom totálnom individualizme, ale nijaká ľudská spoločnosť tak nefungovala, ani nefunguje.

A to radšej ani nebudem zabŕdať do teórií, či by v plne súkromnom polycentrickom práve predsa len nebol dopyt po potieraní týchto javov tiež.

"Štátom povolené drogy" sú povolené z tzv. "historických dôvodov". Dnes by ich ako nové drogy asi už nikto nepovolil, ale pokiaľ je ich užívanie v spoločnosti tak rozšírené, ani ten hnusný okupantský štát s tým nedokáže veľa urobiť...

Anarchokapitalizmus stojí na zmluvách, ale i tak si musí človek sám zaistiť a zafinancovať ich vymáhanie. Prípadne sa spoľahnúť na tak nespoľahlivý nástroj ako je ostrakizácia - keď niekoho nejaká neprávosť až tak moc neserie, ostrakizácia sa nekoná. Ale zas keď serie až moc, nekoná sa zas ankap, lebo svoju predstavu o morálke si komunita vymôže aj silou, zmluva-nezmluva.

Nič, čo by bolo kompatibilné s dnešným človekom.

Aha, tak vás je v jednom Rakušákovi viac... to by vcelku dosť vysvetľovalo. Len ktorý z nich vlastní telo, alebo ktorú časť?

"Vlastnictvi je prirozene."

Tak to ani náhodou. Prirodzená je držba, teda to, že mi nikto nemá siahať na to, čo mám na sebe a pri sebe (to poznajú aj ľudoopy a iné vyššie živočíchy, a je to teda "prirodzené"). To, že si niekde v lese alebo na stepi niečo odložím, a po mesiaci to tam ešte nájdem, je čisto spoločenský konštrukt, ktorý ostatne aj dnes funguje len v istých kultúrnych okruhoch.

Také niečo, že si vykolíkujem pozemok, a odvtedy to majú všetci rešpektovať, že je to moje a nemajú tam chodiť, také niečo v primitívnejších (výraz nemyslím pejoratívne) ľudských spoločenstvách vôbec nepoznali/nepoznajú, preto to sotva môže byť "prirodzené".

A to je snáď niečo iné, než tvrdím? Čo si urobil preto, aby tieto argumenty aj niekto počul?

Protože ať už je to jakkoliv, já jsem za posledních 10 let pro duševně nemocné udělal alespoň něco.

Hej, vypisoval traktáty pod článkami, ktoré skoro nikto nečíta, v diskusiách, kde ich prakticky nikto ani z tohto mizivého počtu nevidí.
Ja som urobil takmer toľko isto - raz som si pomyslel, že by sa mohli bláznince trošku opraviť a zrekonštruovať.

A tabuľky trebárs novorodeneckej úmrtnosti podľa štátov si niekedy videl? A nejaké korelácie k tomu, koľko pôrodov sa vykonáva v nemocniciach?

Ako si len dovolíš, takto haniť trh? Predsa: "Trh tvoří, stát zabíjí."

Koľko strán ten ústavnej žaloby si už napísal? Je toho už viac textu než toho zbytočne vyplytvaného sem do Stôk za ostatný týždeň?

Podstata nie je v tom, či je niečo niekomu jedno, ale že každý systém pripúšťa existenciu čohokoľvek, ak dodržiava pravidlá vonkajšieho (nadradeného) systému.
Takže to, že v ankape môže existovať komunita, ktorá navonok dodržiava pravidlá ankapu (čo je to vlastníctvo, aké pravidlá preň platia a aké je legitímne rozdelenie vlastníctva (čo je koho) v nejakom momente), nie je nijaká dobrota ankapu voči iným systémom.

Ak tá komunita bude toho názoru, že aj tam to jazero a hentie pramene (mimo jej prislúchajúceho pozemku) majú byť voľne k dispozícii aj iným, než ich vlastníkom, tak má dve možnosti: zmieriť sa s tým, ako to je (v ankape), alebo proti tomu bojovať.
Ak komunita ankapistov v štáte je toho názoru, že nemusia platiť dane a že sa nikto nemá miešať do ich záležitostí na pozemkoch, ktoré pokladajú za svoje, má tiež dve možnosti: zmieriť sa s tým, ako to je (v tom-ktorom štáte), alebo proti tomu bojovať.

Reči o násilí sú opäť komplementárne, tá prvá komunita zas považuje za násilie, že im niekto bráni vo voľnom prístupe k vode.

Je to zhodné v tom, že podľa predpokladu tá komunita musí dodržiavať ankapové pravidlá o tom, komu patrí ktorý pozemok, a aké z toho plynú účinky.

A áno, technicky "Ankap necha nejakou komunitu na pokoji", lebo ankap je nič, nijaká entita, len myšlienka. A srať, to si práve ty dobre serieš do huby, keď jedna veta popiera predošlú.

V takomto zmysle je možné mať ankap v štáte aj bez dodržovania čohokoľvek, len keď to bude nejakému štátu vadiť, tak príde (niekedy aj s kamarátmi-spojencami) a ankap zruší. Asi ako Liberland. Keď ten "ankap" nemá obranu, môže sa stávať, že nebude tolerovaný.

Štát zase pripúšťa existenciu ankapových lokalít, za predpokladu, že tamojší obyvatelia budú dodržovať platné zákony nadradeného štátu.

Nezmysel? Podobne.

Ako sa má tá ústavná žaloba?

Tak ale voľný trh s mocou principiálne funguje, ty tomu chybne pripisuješ vlastnosti trhu s tovarmi.

Ak by to malo fungovať inak než popísané fungovanie tej kartelovej justície, tak by medzi skupinami presadzujúcimi odlišné právo (jednotné právo je to, že si vlastný súd môžeš otvoriť, len ak bude súdiť tak, ako by súdil el jefe) vznikla vojna, ktorej výsledkom je buď víťazstvo jednej skupiny, alebo teritoriálne rozdelenie moci a právnych systémov, t.j. ten stabilný stav, ktorý sa ti nepáči...

Čo by si nemohol, založiť si ju môžeš. To, že miestny sudca ťa za to odsúdi a miestna silová zložka to vymôže (lebo má na to dostatočnú silu), je druhá vec. Kde berieš bohorovnú istotu, že v hypotetickom ankape by to bolo inak?!?

Ostatne, je to len otázkou dostupných zdrojov. Niektoré súkromné kartely v Mexiku či Južnej Amerike si takéto "firmy" na súdnictvo a políciu založili a pomerne nerušene fungujú. Alebo taký Prigožin, keby nepotiahol na Moskvu (čím sa vystavil riziku pádu z okna, resp. pádu paralelne s oknami, čo sa mu stalo osudným), ale zdekoval sa späť do Afriky, mohol pôsobiť podobne (odhliadnuc od toho, skadiaľ bol jeho podnik financovaný).

Ono hlavne to slávne plne súkromné ankap školstvo nijako negarantuje, že sa v ňom nebudú vyskytovať frustrované a frustrujúce kravy ako tá Regisova učiteľka. Akurát je šanca, že určité skupiny obyvateľstva by mali možnosť slobodne si vybrať školu, kde to bude lepšie (to ostatne, minimálne na Slovensku, v určitej miere ide tiež). Naopak, je riziko, že iné skupiny obyvateľstva budú mať slobodný výber medzi mizernou školou plnou slabo zaplatených frustrátov (ale lacnou) a ničím.

Tak to vysvetľuje asi úplne všetko.

Vzhľadom k tomu, že spoločnosť sa skladá z ľudí výrazne rôznych a s výrazne odlišnými názormi a predstavami, ako by mal svet vyzerať, nejaká regulácia v rámci spoločnosti je nevyhnutná. Ak by človek žil na pustom ostrove, alebo by všetci ľudia vyznávali presne tie isté hodnoty (a nemohli by ich meniť, aj keď by to bolo pre nich z nejakého dôvodu výhodnejšie), tak by prirodzene regulácia potrebná nebola.

A inak neviem, čo sa čuduješ. Ktorý príčetný človek by ti povedal, že bez štátnej moci by kradol alebo zabíjal? I tí, čo to robia (nezávisle na štátnej moci a jej schopnosti reguláciu vymáhať), si to nejako viac či menej inteligentne pred sebou ospravedlňujú. A logicky, stav, keď ja regulovaný nie som, ale ostatní sú, je pre mňa najlepší, tak sa budem tváriť, že to tak má byť. Ideálne, keby som mohol ešte tie regulácie aj sám určovať!

Druhé vysvetlenie: keď človek má nejaký svetonázor (jedno aký, či sa to týka náboženstva, štátneho zriadenia, práva, čohokoľvek), tak ho pochopiteľne považuje za ten najsprávnejší, bol by asi trošku mimo, aby sa držal zásad a názorov, ktoré považuje za mylné. Preto jeho predsa netreba regulovať, keď on už má ten najsprávnejší pohľad, ale ostatných treba zregulovať, aby sa k tomu správnemu približovali, či chcú alebo nechcú.

A nemohla by ses nechat regulovat dle libosti, a spolu s tebou dalsi, co to vnimaji stejne....a nechat neregulovane ty, co se regulovat nechteji?

To je podobné ako problém tzv. polycentrického práva - tak, že by pre ľudí pohybujúcich sa na tej istej ploche (t.j. s nevyhnutnými vzájomnými interakciami) platili rôzne pravidlá podľa ich vlastného výberu, to v praxi nikdy nefungovalo ani nebude, preto sú všetky pravidlá/regulácie vymedzené územne.

Spotil sa nanajvýš tak od svetiel reflektorov.

Keby si to nemyslel vážne, bolo by to vtipné, takto je to len tragikomické. Ešte nepovedz, že tomu dopadu nejako pomôžu traktáty publikované pod článkami na webe, čo číta pár sto ľudí, v skrytej diskusii, ktorú vidí desať a pol človeka.

Höschl sa už trasie, že po veľkom szasziánskom prevrate dožije v hanbe, deti sa mu budú smiať, a okoloidúci si odpľúvať! Ešte že nemáme ankap, lebo to by mu ani kus chleba v obchode nepredali.

1. Keby si naprogramoval tento web, tak by si to vedel. Ale dá sa to zistiť aj bez toho.

A keď to isté robia rodičia (domácou výchovou, umiestnením do súkromnej školy,...), tak je to v poriadku?

Autorka nasadzuje (štátnemu) školstvu psiu hlavu za vec, ktorá vôbec nie je jeho špecifikom.

S povinnou školskou dochádzkou to má veľa, ale ešte viac s témou článku, pod ktorým to visí. Totiž, že "bezmoc" (vo všetkých uvedených formách "z nepříjemné situace děti nemůžou a mnohdy ani nesmějí odejít", "Nemají moc nad tím, jak a s kým budou trávit svůj čas") je prirodzenou súčasťou detstva ako takého (tým viac, čím je vek diešaťa nižší) a vypichovať ako zdroj tohto konkrétne štátnu školu je pochybné.

Ono nedôstojné je už to, že si kojenec sám nevie utrieť riť a už v tak nevinnom mladom veku je nútený zostať posraný, ak mu nikto nepomôže.

Pravda.

Stokrát opakovaný blábol sa múdrosťou nestane. Keby niekedy existovala zhoda na tom, čo je koho vlastníctvo, svet by bol krásnym, slnkom zaliatym priestorom, a neboli by nijaké vojny!