Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Pokiaľ si nemá tučný pán továrnik pchať nadhodnotu do vrecka, čo potom s podhodnotou? Keď výrobky onoho pracujúceho nebudú mať hodnotu ani len toľko, čo je jeho mzda, bude továrnikovi niečo vracať?

Lebo ak podiel na zisku, tak aj na strate!

Daj mu nabudúce jedlo, to započuješ onakvejšie nadávky...

To si trafil úplne presne. Neviem, či si zažil Lojzove opisy na D-FENSovi o tom, ako jazdieval blízko jeho maximálnej rýchlosti vozidlom, ktoré svojou konštrukciou na to rozhodne nie je stavané (Renault Thalia). Ale ako sa hovorí, "sprostí majú šťastie", tak to prežil v zdraví.

Čo na to dealer: "Prvá zadarmo!"
Zmagoriť ľudí treba, tak je to raz darmo.
Made in China, Made in Taiwan,
čo to o veľkej sile prezradíme aj Vám.

Lepšie, než by som to vedel popísať sám, to opísal "marcusant Čas: 2023-09-19 10:54:21". S týmto príspevkom sa z veľkej väčšiny stotožňujem.

Nesúhlasím s tým, čo píšeš.

A z toho vyplýva teda konkrétne čo? Že keby drogy zakázané neboli, tak by to tých ľudí nebavilo (nebol by to risk) a tak by drogy neskúsili?

Technicky máš pravdu, takéto obmedzenie v pôvodnej otázke nebolo, ale z kontextu je jasné, že také spory, ktoré sa dajú vyriešiť dohodou, môžeme z celej množiny sporov vypustiť a venovať sa len tým, ktoré sa dohodou riešiť nedajú, trebárs také, ktoré sa dnes riešia občianskoprávnymi súdmymi spormi...

Iste uznáš, že nebyť civilného súdnictva by, ceteris paribus, musela slabšia strana sporu (v rámci dobrovoľne či "dobrovoľne" uzavretej dohody) ustúpiť silnejšej strane častejšie než dnes, a to, aj keby bola "v práve" (nech je to čokoľvek)...

(alebo sa ani v práve cítiť nemusia, to je vlastne nepodstatné, ale z akéhokoľvek dôvodu sa dohodnúť nechcú)

Takže si v živote nezažil, ani si nevieš predstaviť taký konflikt, kde sa obe strany cítia byť úplne v práve a ustúpiť nechce ani jedna (ako to funguje v situácii bez nadradeného vládcu, vidíme na Ukrajine. Ako by si si predstavoval dohodu tam? Trošku ustúpi jedna strana aj druhá, Rusko si nechá Donbas a Krym a zo zvyšku blahosklonne vysmahne?)?

Čudujem sa, prečo sa ešte nezrušilo civilné súdnictvo pre nevyťaženosť, keď sa predsa všetko dá riešiť dohodou...

Už zase to tvoje obľúbené zamieňania sudcov s mediátormi. O konfliktoch, ktoré sa dajú riešiť dohodou, tu reč vôbec nie je, preto o nich rozprávať len zneprehľadňuje debatu...

Ten model mal nejaké umelé "woke" obmedzenia, trebárs ohľadne otázok o černochoch a prečo sú lepší v basketbale a A,B,C (a horší v X,Y,Z). Možno to bude podobné aj v iných "svetonázorových otázkach".

Dnes to bolo dosť slabé aj na tunajšie pomery...

Ty si mi tiež pekný ankap hujer.

Trebárs 70 % súdov by 10 % uznalo za dospelých (každý sudca rozhoduje podľa svojho úsudku, ak by sme aj uznali, že by bol dopyt po spravodlivom rozhodovaní). Už len si držať tabuľku, kto uznáva ktorých sudcov a jednať len s tými, ktorí ma považujú za dospelého. A samozrejme zaplatiť si rozsudky tak, aby ich zjednotenie pokrylo čo najviac subjektov v okolí (niekde ďaleko budú všetky papiere aj tak na prd, lebo tam nikto tunajších sudcov poznať nebude). A ešte sa modliť, aby niekto tretí, ktorý neuznáva sudcov, ktorí moju plnoletosť uznávajú, nenapadol u ním uznávaných sudcov nejakú moju zmluvu s niekým, ktorým uznávaní sudcovia moju plnoletosť uznávajú, s tým, že táto zmluva je proti jeho záujmom a považuje ju za neplatnú. Alebo ešte lepšie, obchodný partner uznáva niekoľko sudcov, ktorí ale v mojej veci plnoletosti rozhodnú každý inak. Bude tá druhá zmluvná strana brať do úvahy rozsudky pre mňa výhodné, alebo naopak, alebo si zráta rozsudky pre a proti, a ktorých bude viac (to si teda pekne zaplatím, u toľkých sudcov, to bude asi len pre dedičov, keď pred uznaním plnoletosti budú moje možnosti obmedzené)? Predvídateľnosť ako noha, voči dnešným súdom to bude masívne zlepšenie!

To tomu 13-ročnému teda pekne zavarí hlavu, na to bude treba ovládať snáď aj maticový počet. Takže nie 10 % ale 0.1 %. A či sa to tým sudcom oplatí kvôli tým pár deckám vôbec robiť si toľko starostí. A to sme ešte nepokračovali v kolečku, že kto by čo ako vymáhal...

(nevieme, ako to bude, ale mohlo by to byť trebárs takto, a to by bolo fakt fasa!)

Ty si tiež komik. Tie "práva", to sú tie práva v polycentrickom práve, teda dané dopytom (poptávkou) tvorenou ľuďmi, ktorí môžu voči tebe protichodné záujmy?!?

SrandaAnkap...

Čo znamená "mistni zvykovy uzus legalne ocekavate"? Že tam bude určitá regulácia, čo smie človek so svojím majetkom robiť a teda to nebude kapitalizmus?

Ďalšia otázka je principiálna - keď trebárs vlastním v ankape (urzovskom) pozemok, zahŕňa to vlastníctvo guľového výseku t.j. zemskej kôry, plášťa a jadra, až po stred Zeme?

Lebo ako by inak bolo zaistené právo (negatívne = že mi nikto nebude brániť) čerpať tú údajne všade prítomnú podzemnú vodu? A analogicky, zahŕňa vlastníctvo pozemku zároveň vlastníctvo priestoru nad ním, vo forme predĺženia toho výseku (limitne kužeľa) až do nekonečna?

Som tu správne na anarchokapitalistickom webe?!?

Nosenie noža ako také pokiaľ viem v ČR/SR zakázané nie je, a reptať nota bene na tomto mieste proti predpisom, ktoré si súkromník zavádza "na svojom a za svoje"? Nie je to tak trošku za hranou výrazu "chucpe"???

Zdroj, v ktorom som to kedysi čítal, ďalej uvádzal, že neskôr usádzali záujemcov len v každom druhom rade, takže asi možnosť šimrať nebola organizátormi aukcií (t.j. štátom) tak úplne chcená.

Trh je všade, kde existuje ponuka a dopyt. Len nie v tej na ružovo lakovanej forme, ako si ho predstavuješ. Existencia trhu bez násilia (t.j. dobrovoľná vzájomná výmena statkov) je výdobytkom systému, kde existuje vláda (vo všeobecnom význame), ktorá túto absenciu násilia na trhu vymáha.

Pamätníci si ešte môžu spomenúť na divoké aukcie štátneho majetku na začiatku 90-tych rokov, kde ak sa v sále sedelo v radoch za sebou, veľmi ľahko mohol byť potenciálny slušný kupujúci odradený od záujmu pošimraním pištoľou po chrbte... a to nebol ani rozpad štátu, len také jemné vypadnutie časti moci z rúk; predstavme si, ako by to vyzeralo v anarchii...

Už len zistiť, kto určí, ktoré to tie práva sú. Ja navrhujem, aby to robila takzvaná "vasba".

;-)

To od neho čakáš márne. Keď raz nejaký Szasz napísal, že "duševná choroba je neskupinové spoločensky nežiadúce správanie", tak to je vytesané do kameňa a nejde skrz to vlak...

V praxi je vlastníctvo beztak určené tým, čo si jednotlivec alebo skupina uznávajúca rovnaký názor naň, dokáže obrániť, nezávisle na nejakej teoretickej legitimite (na ktorú má svoj názor každý, kto má dieru do prdele). Čiže to isté ako teraz.

I keby každý ten skurvený argument bol podporený dátami, tak ho aj tak neuznáš. Preto ako niekto, kto sa psychiatrii nevenuje profesionálne, nebudem niekde prácne hľadať nejaké skurvené dáta (a ako by si si predstavoval, že budú vyzerať? Poväčšine tam, kde nebezpečných bláznov nezatvárajú do bláznincov, ich ani veľmi nediagnostikujú) pre nejakú skurvenú elitu, ktorá aj keď ju zasypú čímkoľvek, naďalej bude papagájovať citáty zo Szasza...

Giordano Bruno ji přijal z ideologických důvodů (byl hermetik) a potom ho popravili.

Pekný príklad, ako sa komponujú dezinformácie. Je to formálne pravdivé súvetie, keďže "a potom" (formálne) označuje časovú, nie príčinnú súvislosť. Ale zároveň to podsúva, že ho popravili práve kvôli heliocentrizmu, čo pravda nie je.

Dokonca aj Galileo (BTW, koľko ľudí si dodnes myslí, že ho popravili, alebo že povedal "a predsa sa točí"), keby nebol taký spupný, nezosmiešňoval vo svojej knihe samotného pápeža, a neochvejne sa držal len tých kozmologických teórií, ktoré vedel aj ako-tak dokázať, tak nemusel dopadnúť tak, ako dopadol.

Ja som to pochopil nejako implicitne, ako že to združenie je nejakým spôsobom dlhodobé, t.j. napr. postavia sa domy vedľa seba, v zmysle toho, čo slovo obec znamená v bežnom jazyku. Na trhu sa ľudia zídu, vybavia, čo chcú, a zase sa rozídu.

Ale pravda, keď si šasiánske jelitá tak zakladajú na logike, tak by to celé malo byť definované nejako rozumnejšie/jasnejšie.

Toto mi ale vcelku zmysel dáva.

Keď tí ľudia chcú toto všetko robiť, musia si dohodnúť nejaké (kľudne aj nepísané a niektoré aj "implicitné" - že to nikto presne neformuloval, ale väčšine je jasné, ako "sa" má správať) pravidlá, podľa ktorých sa tie činnosti (deľba práce určite - musí byť aspoň zhruba stanovené napr. ako sa budú deliť plody tejto delenej práce) vykonávajú a ako sa budú jednotliví ľudia k sebe navzájom správať (a v krátkom čase bude tiež treba pravidlá, ako sa budú riešiť spory). A to je ten právny systém.

Keď to nevezmeme príliš všeobecne, ale slovom "obec" nazveme typickú európsku dedinu, tak kedykoľvek v histórii v nej vidíme zložitý systém spoločenských pravidiel, čím uzavretejšia a odľahlejšia, tým tuhších. Naopak, sto samostatných fariem niekde na americkom stredozápade, kde sa rodiny jednotlivých farmárov nekontaktujú, ak naozaj nemusia, obec tvoriť nemusí.

To je síce pravda, ale je možné vyrobiť výrobok, ktorý sa nepodarí predať. A keď sa ho predať nepodarí, má nulovú hodnotu a teda hodnota práce tých, čo na ňom robili, je nula. A teda by za tú robotu nemali dostať ani mzdu, nie to ešte inkasovať nadhodnotu...

Hlavne sa už rozhodni, či sa má odmena zamestnanca určovať podľa toho, koľko akej práce urobí, alebo podľa toho, ako sa niekomu inému podarí produkt jeho práce predať!

Však podľa toho koľko a akej práce kto robí, sa vypláca mzda. Majiteľ to celé zorganizoval a za to mu patrí odmena vo forme zisku (alebo trest vo forme straty!). Bez neho by sa nerobilo nič, a zamestnanci by mali veľké makové.

Keď si chcú zamestnanci deliť aj zisk, nech si založia trebárs družstvo, sami si ho organizujú a riadia, a vtedy môžu inkasovať aj zisk. Alebo platiť stratu. Je nemorálne chcieť si porcovať "nadhodnotu", ale už nie riskovať "podhodnotu". Asi máloktorý zamestnanec by súhlasil s takou pracovnou zmluvou, kde by dostával podiel na zisku, ale zároveň by sa mu mohol odrátavať podiel na strate...

A to "koľko si zaslúži" je vyčísliteľné ako?

Pred chvíľou si tvrdil, že "nadhodnota" sa má deliť medzi všetkých (keby to malo byť rovným dielom, to by sa vypočítať dalo, i keď je to nezmyselné), ale rozhodne sa nie všetci zaslúžili rovnako. Niektorí zamestnanci by mali po pravde ešte aj platiť zamestnávateľovi, lebo si ešte nevšimol, že mu len škodia.

A keď rastú mzdy a ceny nie, tak sa obohacujú zamestnanci. Každý chvíľku ťahá pílku...