Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

1. Keby si naprogramoval tento web, tak by si to vedel. Ale dá sa to zistiť aj bez toho.

A keď to isté robia rodičia (domácou výchovou, umiestnením do súkromnej školy,...), tak je to v poriadku?

Autorka nasadzuje (štátnemu) školstvu psiu hlavu za vec, ktorá vôbec nie je jeho špecifikom.

S povinnou školskou dochádzkou to má veľa, ale ešte viac s témou článku, pod ktorým to visí. Totiž, že "bezmoc" (vo všetkých uvedených formách "z nepříjemné situace děti nemůžou a mnohdy ani nesmějí odejít", "Nemají moc nad tím, jak a s kým budou trávit svůj čas") je prirodzenou súčasťou detstva ako takého (tým viac, čím je vek diešaťa nižší) a vypichovať ako zdroj tohto konkrétne štátnu školu je pochybné.

Ono nedôstojné je už to, že si kojenec sám nevie utrieť riť a už v tak nevinnom mladom veku je nútený zostať posraný, ak mu nikto nepomôže.

Pravda.

Stokrát opakovaný blábol sa múdrosťou nestane. Keby niekedy existovala zhoda na tom, čo je koho vlastníctvo, svet by bol krásnym, slnkom zaliatym priestorom, a neboli by nijaké vojny!

Psychoterapeuta? Čo si spadol z jahody na slona? Však predsa Szasz vo svojej knihe Blah blah dokázal, že celá psychiatria je len výmysel vlád na svojvoľné zatváranie nepohodlných osôb!

To tvrdíš len ty a pár ďalších. Takže presne v duchu voľnotržného práva, dopyt je po niečom inom, než si praješ práve ty.

(ohľadne rozdielu medzi bežným a ankapovým poňatím pojmu "vlastníctvo" som tu už viackrát písal. Áno, v ankapovom chápaní vlastníctva štát celé svoje územie vlastní, a to, čo sa povie v bežnom jazyku "vlastníctvo", to je len dedičný prenájom)

A BTW, práve si poprel svoj predošlý výrok ("monopol znamená když někomu zakazuji něco dělat").

Nelíši sa to, štát tiež uplatňuje svoj monopol na násilie na svojom území. Akurát nepanuje zhoda s niektorými minoritnými názorovými prúdmi (rozumej rôznymi anarchistami) na tom, či a ktoré je to jeho územie.

Dnes si tuším nejaký ospalý a tak až príliš slušný...

Stačilo povedať, že ten druhý odstavec je založený na bludnom predpoklade, lebo negatívne externality (a to predovšetkým v lokalitách, kde sa odevy vyrábajú, človek by sa až mohol zamyslieť nad tým, či tam nebude nejaká korelácia, nedajbože kauzalita) veľmi často nebývajú zahrnuté v tržnej cene.

Tak inak: má mexická polícia monopol na vymáhanie práva na celom území Mexika?

Ak "monopol znamená když někomu zakazuji něco dělat" tak áno. Ale v praxi vidno, že to tak nefunguje, a na ten zákaz sa prdí.

Ak v ankape majiteľ pozemku bude zakazovať na tomto pozemku vymáhať právo inému než ním schválenej agentúre, v čom sa to líši?

"Ankap nemusi byt nikomu vnucen..."

Ty si teda pekný komik. Prirodzene, že (pokiaľ nebudeme mať len nového sovietskeho, ehm, čo to hovorím, ankapového človeka) ankap musí byť vnútený kadekomu, trebárs tomu, čo by chcel budovať socializmus na verejných pozemkoch, ktoré ankapisti považujú za súkromné...

1-3: Filozofické kategórie ako dobro a zlo sem nepleť, reč je o výhodnosti.

4: Ak sa ti zdá, že toxické sú prakticky všetky, tak neviem, či to nie je ako s tým, čo počúval dopravné správy a hovorí si: "Ako že, jedno auto v protismere na diaľnici? Všetci sú v protismere!".

Ad 1-3: Iste, to si zopakoval ankapovú teóriu, ale či by to bolo v praxi pre väčšinu ľudí výhodnejšie než teraz, z toho nevyplýva.

Ad 4: Je dobré srandovať, ale nepreháňať. Ak je v nejakej škole toxické prostredie, treba dať dieťa do inej. A dokonca v ČR/SR je možné aj domáce vzdelávanie.

A akákoľvek škola v ankape musí byť povolená majiteľom pozemku, kde sa nachádza, a aby sa do nej dalo chodiť, aj majiteľmi pozemkov na trasách do nej. Takže tá možnosť voľby môže byť ešte oveľa obmedzenejšia... Utešovať sa, že tak nerozhodol štát, ale súkromník (ktorý je de facto tiež štátom na svojom území), to nešťastným deťou prahnúcim po vzdelaní, a ich rodičom, pramálo pomôže.

Nehovorím o škode, ale o podhodnote, že na zamestnávaní dotyčného človeka zamestnávateľ (trebárs nie vždy, ale v konkrétnom mesiaci) tratí.

A čo sa týka dohodnutej mzdy a jej výplaty, tam to najlepšie charakterizuje výrok z Ježišovho podobenstva: "Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a páľ do piče!" (Mt 20,13-14)

(pardon, originál znie trochu inak, ale vždy mi to tam takto najlepšie sedí)

Pokiaľ si nemá tučný pán továrnik pchať nadhodnotu do vrecka, čo potom s podhodnotou? Keď výrobky onoho pracujúceho nebudú mať hodnotu ani len toľko, čo je jeho mzda, bude továrnikovi niečo vracať?

Lebo ak podiel na zisku, tak aj na strate!

Daj mu nabudúce jedlo, to započuješ onakvejšie nadávky...

To si trafil úplne presne. Neviem, či si zažil Lojzove opisy na D-FENSovi o tom, ako jazdieval blízko jeho maximálnej rýchlosti vozidlom, ktoré svojou konštrukciou na to rozhodne nie je stavané (Renault Thalia). Ale ako sa hovorí, "sprostí majú šťastie", tak to prežil v zdraví.

Čo na to dealer: "Prvá zadarmo!"
Zmagoriť ľudí treba, tak je to raz darmo.
Made in China, Made in Taiwan,
čo to o veľkej sile prezradíme aj Vám.

Lepšie, než by som to vedel popísať sám, to opísal "marcusant Čas: 2023-09-19 10:54:21". S týmto príspevkom sa z veľkej väčšiny stotožňujem.

Nesúhlasím s tým, čo píšeš.

A z toho vyplýva teda konkrétne čo? Že keby drogy zakázané neboli, tak by to tých ľudí nebavilo (nebol by to risk) a tak by drogy neskúsili?

Technicky máš pravdu, takéto obmedzenie v pôvodnej otázke nebolo, ale z kontextu je jasné, že také spory, ktoré sa dajú vyriešiť dohodou, môžeme z celej množiny sporov vypustiť a venovať sa len tým, ktoré sa dohodou riešiť nedajú, trebárs také, ktoré sa dnes riešia občianskoprávnymi súdmymi spormi...

Iste uznáš, že nebyť civilného súdnictva by, ceteris paribus, musela slabšia strana sporu (v rámci dobrovoľne či "dobrovoľne" uzavretej dohody) ustúpiť silnejšej strane častejšie než dnes, a to, aj keby bola "v práve" (nech je to čokoľvek)...

(alebo sa ani v práve cítiť nemusia, to je vlastne nepodstatné, ale z akéhokoľvek dôvodu sa dohodnúť nechcú)

Takže si v živote nezažil, ani si nevieš predstaviť taký konflikt, kde sa obe strany cítia byť úplne v práve a ustúpiť nechce ani jedna (ako to funguje v situácii bez nadradeného vládcu, vidíme na Ukrajine. Ako by si si predstavoval dohodu tam? Trošku ustúpi jedna strana aj druhá, Rusko si nechá Donbas a Krym a zo zvyšku blahosklonne vysmahne?)?

Čudujem sa, prečo sa ešte nezrušilo civilné súdnictvo pre nevyťaženosť, keď sa predsa všetko dá riešiť dohodou...

Už zase to tvoje obľúbené zamieňania sudcov s mediátormi. O konfliktoch, ktoré sa dajú riešiť dohodou, tu reč vôbec nie je, preto o nich rozprávať len zneprehľadňuje debatu...

Ten model mal nejaké umelé "woke" obmedzenia, trebárs ohľadne otázok o černochoch a prečo sú lepší v basketbale a A,B,C (a horší v X,Y,Z). Možno to bude podobné aj v iných "svetonázorových otázkach".

Dnes to bolo dosť slabé aj na tunajšie pomery...

Ty si mi tiež pekný ankap hujer.

Trebárs 70 % súdov by 10 % uznalo za dospelých (každý sudca rozhoduje podľa svojho úsudku, ak by sme aj uznali, že by bol dopyt po spravodlivom rozhodovaní). Už len si držať tabuľku, kto uznáva ktorých sudcov a jednať len s tými, ktorí ma považujú za dospelého. A samozrejme zaplatiť si rozsudky tak, aby ich zjednotenie pokrylo čo najviac subjektov v okolí (niekde ďaleko budú všetky papiere aj tak na prd, lebo tam nikto tunajších sudcov poznať nebude). A ešte sa modliť, aby niekto tretí, ktorý neuznáva sudcov, ktorí moju plnoletosť uznávajú, nenapadol u ním uznávaných sudcov nejakú moju zmluvu s niekým, ktorým uznávaní sudcovia moju plnoletosť uznávajú, s tým, že táto zmluva je proti jeho záujmom a považuje ju za neplatnú. Alebo ešte lepšie, obchodný partner uznáva niekoľko sudcov, ktorí ale v mojej veci plnoletosti rozhodnú každý inak. Bude tá druhá zmluvná strana brať do úvahy rozsudky pre mňa výhodné, alebo naopak, alebo si zráta rozsudky pre a proti, a ktorých bude viac (to si teda pekne zaplatím, u toľkých sudcov, to bude asi len pre dedičov, keď pred uznaním plnoletosti budú moje možnosti obmedzené)? Predvídateľnosť ako noha, voči dnešným súdom to bude masívne zlepšenie!

To tomu 13-ročnému teda pekne zavarí hlavu, na to bude treba ovládať snáď aj maticový počet. Takže nie 10 % ale 0.1 %. A či sa to tým sudcom oplatí kvôli tým pár deckám vôbec robiť si toľko starostí. A to sme ešte nepokračovali v kolečku, že kto by čo ako vymáhal...

(nevieme, ako to bude, ale mohlo by to byť trebárs takto, a to by bolo fakt fasa!)