Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Tak to vysvetľuje asi úplne všetko.

Vzhľadom k tomu, že spoločnosť sa skladá z ľudí výrazne rôznych a s výrazne odlišnými názormi a predstavami, ako by mal svet vyzerať, nejaká regulácia v rámci spoločnosti je nevyhnutná. Ak by človek žil na pustom ostrove, alebo by všetci ľudia vyznávali presne tie isté hodnoty (a nemohli by ich meniť, aj keď by to bolo pre nich z nejakého dôvodu výhodnejšie), tak by prirodzene regulácia potrebná nebola.

A inak neviem, čo sa čuduješ. Ktorý príčetný človek by ti povedal, že bez štátnej moci by kradol alebo zabíjal? I tí, čo to robia (nezávisle na štátnej moci a jej schopnosti reguláciu vymáhať), si to nejako viac či menej inteligentne pred sebou ospravedlňujú. A logicky, stav, keď ja regulovaný nie som, ale ostatní sú, je pre mňa najlepší, tak sa budem tváriť, že to tak má byť. Ideálne, keby som mohol ešte tie regulácie aj sám určovať!

Druhé vysvetlenie: keď človek má nejaký svetonázor (jedno aký, či sa to týka náboženstva, štátneho zriadenia, práva, čohokoľvek), tak ho pochopiteľne považuje za ten najsprávnejší, bol by asi trošku mimo, aby sa držal zásad a názorov, ktoré považuje za mylné. Preto jeho predsa netreba regulovať, keď on už má ten najsprávnejší pohľad, ale ostatných treba zregulovať, aby sa k tomu správnemu približovali, či chcú alebo nechcú.

A nemohla by ses nechat regulovat dle libosti, a spolu s tebou dalsi, co to vnimaji stejne....a nechat neregulovane ty, co se regulovat nechteji?

To je podobné ako problém tzv. polycentrického práva - tak, že by pre ľudí pohybujúcich sa na tej istej ploche (t.j. s nevyhnutnými vzájomnými interakciami) platili rôzne pravidlá podľa ich vlastného výberu, to v praxi nikdy nefungovalo ani nebude, preto sú všetky pravidlá/regulácie vymedzené územne.

Spotil sa nanajvýš tak od svetiel reflektorov.

Keby si to nemyslel vážne, bolo by to vtipné, takto je to len tragikomické. Ešte nepovedz, že tomu dopadu nejako pomôžu traktáty publikované pod článkami na webe, čo číta pár sto ľudí, v skrytej diskusii, ktorú vidí desať a pol človeka.

Höschl sa už trasie, že po veľkom szasziánskom prevrate dožije v hanbe, deti sa mu budú smiať, a okoloidúci si odpľúvať! Ešte že nemáme ankap, lebo to by mu ani kus chleba v obchode nepredali.

1. Keby si naprogramoval tento web, tak by si to vedel. Ale dá sa to zistiť aj bez toho.

A keď to isté robia rodičia (domácou výchovou, umiestnením do súkromnej školy,...), tak je to v poriadku?

Autorka nasadzuje (štátnemu) školstvu psiu hlavu za vec, ktorá vôbec nie je jeho špecifikom.

S povinnou školskou dochádzkou to má veľa, ale ešte viac s témou článku, pod ktorým to visí. Totiž, že "bezmoc" (vo všetkých uvedených formách "z nepříjemné situace děti nemůžou a mnohdy ani nesmějí odejít", "Nemají moc nad tím, jak a s kým budou trávit svůj čas") je prirodzenou súčasťou detstva ako takého (tým viac, čím je vek diešaťa nižší) a vypichovať ako zdroj tohto konkrétne štátnu školu je pochybné.

Ono nedôstojné je už to, že si kojenec sám nevie utrieť riť a už v tak nevinnom mladom veku je nútený zostať posraný, ak mu nikto nepomôže.

Pravda.

Stokrát opakovaný blábol sa múdrosťou nestane. Keby niekedy existovala zhoda na tom, čo je koho vlastníctvo, svet by bol krásnym, slnkom zaliatym priestorom, a neboli by nijaké vojny!

Psychoterapeuta? Čo si spadol z jahody na slona? Však predsa Szasz vo svojej knihe Blah blah dokázal, že celá psychiatria je len výmysel vlád na svojvoľné zatváranie nepohodlných osôb!

To tvrdíš len ty a pár ďalších. Takže presne v duchu voľnotržného práva, dopyt je po niečom inom, než si praješ práve ty.

(ohľadne rozdielu medzi bežným a ankapovým poňatím pojmu "vlastníctvo" som tu už viackrát písal. Áno, v ankapovom chápaní vlastníctva štát celé svoje územie vlastní, a to, čo sa povie v bežnom jazyku "vlastníctvo", to je len dedičný prenájom)

A BTW, práve si poprel svoj predošlý výrok ("monopol znamená když někomu zakazuji něco dělat").

Nelíši sa to, štát tiež uplatňuje svoj monopol na násilie na svojom území. Akurát nepanuje zhoda s niektorými minoritnými názorovými prúdmi (rozumej rôznymi anarchistami) na tom, či a ktoré je to jeho územie.

Dnes si tuším nejaký ospalý a tak až príliš slušný...

Stačilo povedať, že ten druhý odstavec je založený na bludnom predpoklade, lebo negatívne externality (a to predovšetkým v lokalitách, kde sa odevy vyrábajú, človek by sa až mohol zamyslieť nad tým, či tam nebude nejaká korelácia, nedajbože kauzalita) veľmi často nebývajú zahrnuté v tržnej cene.

Tak inak: má mexická polícia monopol na vymáhanie práva na celom území Mexika?

Ak "monopol znamená když někomu zakazuji něco dělat" tak áno. Ale v praxi vidno, že to tak nefunguje, a na ten zákaz sa prdí.

Ak v ankape majiteľ pozemku bude zakazovať na tomto pozemku vymáhať právo inému než ním schválenej agentúre, v čom sa to líši?

"Ankap nemusi byt nikomu vnucen..."

Ty si teda pekný komik. Prirodzene, že (pokiaľ nebudeme mať len nového sovietskeho, ehm, čo to hovorím, ankapového človeka) ankap musí byť vnútený kadekomu, trebárs tomu, čo by chcel budovať socializmus na verejných pozemkoch, ktoré ankapisti považujú za súkromné...

1-3: Filozofické kategórie ako dobro a zlo sem nepleť, reč je o výhodnosti.

4: Ak sa ti zdá, že toxické sú prakticky všetky, tak neviem, či to nie je ako s tým, čo počúval dopravné správy a hovorí si: "Ako že, jedno auto v protismere na diaľnici? Všetci sú v protismere!".

Ad 1-3: Iste, to si zopakoval ankapovú teóriu, ale či by to bolo v praxi pre väčšinu ľudí výhodnejšie než teraz, z toho nevyplýva.

Ad 4: Je dobré srandovať, ale nepreháňať. Ak je v nejakej škole toxické prostredie, treba dať dieťa do inej. A dokonca v ČR/SR je možné aj domáce vzdelávanie.

A akákoľvek škola v ankape musí byť povolená majiteľom pozemku, kde sa nachádza, a aby sa do nej dalo chodiť, aj majiteľmi pozemkov na trasách do nej. Takže tá možnosť voľby môže byť ešte oveľa obmedzenejšia... Utešovať sa, že tak nerozhodol štát, ale súkromník (ktorý je de facto tiež štátom na svojom území), to nešťastným deťou prahnúcim po vzdelaní, a ich rodičom, pramálo pomôže.

Nehovorím o škode, ale o podhodnote, že na zamestnávaní dotyčného človeka zamestnávateľ (trebárs nie vždy, ale v konkrétnom mesiaci) tratí.

A čo sa týka dohodnutej mzdy a jej výplaty, tam to najlepšie charakterizuje výrok z Ježišovho podobenstva: "Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a páľ do piče!" (Mt 20,13-14)

(pardon, originál znie trochu inak, ale vždy mi to tam takto najlepšie sedí)

Pokiaľ si nemá tučný pán továrnik pchať nadhodnotu do vrecka, čo potom s podhodnotou? Keď výrobky onoho pracujúceho nebudú mať hodnotu ani len toľko, čo je jeho mzda, bude továrnikovi niečo vracať?

Lebo ak podiel na zisku, tak aj na strate!

Daj mu nabudúce jedlo, to započuješ onakvejšie nadávky...

To si trafil úplne presne. Neviem, či si zažil Lojzove opisy na D-FENSovi o tom, ako jazdieval blízko jeho maximálnej rýchlosti vozidlom, ktoré svojou konštrukciou na to rozhodne nie je stavané (Renault Thalia). Ale ako sa hovorí, "sprostí majú šťastie", tak to prežil v zdraví.

Čo na to dealer: "Prvá zadarmo!"
Zmagoriť ľudí treba, tak je to raz darmo.
Made in China, Made in Taiwan,
čo to o veľkej sile prezradíme aj Vám.

Lepšie, než by som to vedel popísať sám, to opísal "marcusant Čas: 2023-09-19 10:54:21". S týmto príspevkom sa z veľkej väčšiny stotožňujem.

Nesúhlasím s tým, čo píšeš.

A z toho vyplýva teda konkrétne čo? Že keby drogy zakázané neboli, tak by to tých ľudí nebavilo (nebol by to risk) a tak by drogy neskúsili?

Technicky máš pravdu, takéto obmedzenie v pôvodnej otázke nebolo, ale z kontextu je jasné, že také spory, ktoré sa dajú vyriešiť dohodou, môžeme z celej množiny sporov vypustiť a venovať sa len tým, ktoré sa dohodou riešiť nedajú, trebárs také, ktoré sa dnes riešia občianskoprávnymi súdmymi spormi...

Iste uznáš, že nebyť civilného súdnictva by, ceteris paribus, musela slabšia strana sporu (v rámci dobrovoľne či "dobrovoľne" uzavretej dohody) ustúpiť silnejšej strane častejšie než dnes, a to, aj keby bola "v práve" (nech je to čokoľvek)...

(alebo sa ani v práve cítiť nemusia, to je vlastne nepodstatné, ale z akéhokoľvek dôvodu sa dohodnúť nechcú)