Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

V podstate to tak platí, že moc má ten, kto má moc ;-)

V demokratickom štáte zdrojom moci je ľud do tej miery, že určuje, kto aktuálne za štát vystupuje (teda ako "board of directors" v korporáte) a sú možnosti, ako tohto zástupcu meniť, teda vláda sama o sebe nemá absolútnu moc, tú má štátne zriadenie ako celok (jednak silové zložky, ale aj celý úradnícky aparát, ktorým je spoločnosť prerastená). A dôvera v celý tento systém zaisťuje, že nie je možné s malou skupinkou verných uchvátiť celý systém, vyžaduje to nemalú podporu v spoločnosti (aj v 1948 nezanedbateľná časť spoločnosti s komunistami sympatizovala), vidíme to trebárs aj na Ukrajine. V 1968 bolo potrebných pol milióna vojakov a množstvo techniky na prevrat v 15-miliónovej krajine.

A čo sa týka legitimity, tam je problém, že jednak vnímanie legitimity je subjektívne (neexistuje jedna nadradená teória, podľa ktorej sa legitimita dá posúdiť, väčšina občanov demokratického štátu IMHO považuje súčasný stav za dostatočne legitímny), ba čo viac, minimálne v Európe neexistuje spôsob, ako ankap-konformne legitimizovať ankap-vlastníctvo (=suverenitu), rozhodne nie podľa súčasných bežne-vlastníkov, lebo prakticky každý pozemok bol kedysi niektorým feudálom pridelený ako léno a ten feudál ho získal násilím ("útočným", výnimočne sa v tomto slove môže zhodnúť bežný aj ankapový význam tohto slova). A nie je možný nový homesteading bez predošlého vybitia alebo odsunu kompletne celej populácie.

1. Územia (resp. priestory všeobecne) sú špecifické v tom, že je možné tvoriť pravidlá, podľa ktorých sa majú správať ľudia sa na nich nachádzajúci (a tak by to bolo aj pri vlastníkoch územia v ankape). Suverenita je "nejvyšší, neomezená moc", teda moc tieto pravidlá určovať a vymáhať bez toho, aby v tom bol suverén nejako obmedzovaný. Pri kladive to nejako veľmi nedáva zmysel rozlišovať, lebo stačí suverenita nad priestorom, v ktorom sa to kladivo nachádza.

BTW, kolega pz1000... ak si dobre pamätám tvrdil, že v ankape nie je podľa urzovských definícií možné vlastniť územia (lebo nie sú fyzickým objektom alebo čo), tak to by bolo dobré tiež ešte dopilovať.

2. Podľa definície českého jazyka je suverenita, ako som písal vyššie "nejvyšší, neomezená moc". Takže tá plynie proste z faktu, že daný subjekt tú moc má, keď ju stratí (trebárs vo vojne), tak už ju nemá.

3. Neviem, kto všetko sú etatisti a či majú jednotný názor, ale v poslednej vete si na to "kápnul". Každý má toľko suverenity, koľko má moci a medzi štátmi panuje práve taký ten pseudo-ankap (alebo anarchia všeobecne), lebo im nikto nadradený nevládne. Od ankapu sa to vlastne líši len absenciou rečí o legitimite nadobudnutia.

Vlastní to zväz záhradkárov, ale nie jednotliví členovia či akcionári ako podieľnici. Trebárs ja vlastním nejaké akcie korporátu, kde pracujem, ale to ma neoprávňuje tvrdiť, že si smiem vziať a výlučne užívať trebárs pracovný stôl, ktorý má hodnotu menšiu než tie akcie. Ja vlastním podiel na celej firme, ale nie na veciach, ktoré vlastní firma. A občianske združenia ako tí záhradkári v podstate ani nemajú akcionárov ako takých, u ktorých by sa tie podiely dali prenesene vyjadriť.

Logicky, že právnická osoba nie je nič fyzické, ale je to vyjadrenie vzťahov medzi ľuďmi. Ale nemusí ju nikto v striktnom pohľade vlastniť, vlastní niekto trebárs zväz záhradkárov?

A v ktorom článku ústavy to je?

Nevnucujú preto, lebo ich je 5 a pol, a tak by nejaká snaha vnucovať bola potlačená hneď potom, ako by sa ostatní dosmiali.

To "Jediné co po Vás chtějí je, abyste nechal jejich životy a majetek na pokoji." znamená po prevode do všeobecne chápaného jazyka "Jediné, čo chcú, je, aby sa im nad ich územiami uznávala suverenita namiesto obyčajného vlastníctva.", čo už tak vzletne neznie, v dôsledku to je "Jediné, čo chcú, je odtrhnúť všetky svoje územia od Českej (Slovenskej, hotentotskej,...) republiky".
A to im teda radím len chcieť a nič pre to nerobiť, lebo to smrdí paragrafom 310 českého trestného zákonníka ;-)

Sám vidíš, že sa ti tie pojmy mýlia, a voľne prechádzaš medzi ankapistickým a "bežným" chápaním pojmu vlastníctvo.

Prečo by nemohol "štát" (ako "právnická osoba") niečo vlastniť (v ankap zmysle)? No proste preto, že to tak niekto do NAPu nadefinoval a Urza to papagájuje. Ale nebolo by to vskutku možné, aj keby bol po tom dopyt (tak ako je dopyt po vlastníctve (v "bežnom" chápaní) právnickými osobami dnes)?

Každopádne to, že "stát patří lidu", si si povedal sám (asi to inak nemôže byť, keď všetko má byť vlastnené nejakou fyzickou osobou), a jasné, že z toho vychádzajú kraviny.

Čítať ešte viem, ale ďakujem za pomoc. Skôr by som preferoval, keby Lojza osvetlil, na čo ukazuje zámeno "to" v jeho príspevku:
- jeden taký tvrdí, že mesto nemôže spadnúť z neba
- jeden taký tvrdí, že mesto môže spadnúť z neba, ale nie je možné, aby spadlo aj s obyvateľmi
- jeden taký tvrdí, že miliónové mesto nemôže vzniknúť
- jeden taký tvrdí, že miliónové mesto nemôže vzniknúť bez nejakej viacmenej uznávanej hierarchie moci
- jeden taký tvrdí, že nie je možné, aby hierarchia moci bránila vzniku väčšiny potenciálnych konfliktov
?!?

Každopádne to, že plačem na zlom hrobe (stane sa, občas sú náhrobky dosť nečitateľné), mi nijako nedáva zmysel v spojení s ktoroukoľvek z uvedených možností.

E?

To si predstavuješ tak, že to mesto spadlo z neba aj s obyvateľmi? Lebo miliónové mesto nemôže vzniknúť bez nejakej viacmenej uznávanej hierarchie moci, a tá hierarchia bráni vzniku väčšiny potenciálnych konfliktov...

To je veľmi jednoduchý princíp, len to vyžaduje takú drobnosť - aby sa všetci zhodli na tom, čo je koho územie.

To tu už bolo osvetľované viackrát, ale neviem, či si pri tom bol. Je to klasické ankapové zmätenie pojmov, lebo vlastníctvo v dnešnej spoločnosti a vlastníctvo v ankape nie sú totožné čo do účinkov. Ankapovému vlastníctvu odpovedá zvrchovanosť (štátu) nad určitým územím, zatiaľ čo dnešné vlastníctvo (pozemkov) by v ankape bolo popisované ako nejaký doživotný dedičný prenájom.

V legitimite je rozdiel (teda je možné tvrdiť, že štát vykonáva svoju zvrchovanosť nad územím nelegitímne), ale to je len filozofická otázka. Pohľad na to, čo je legitímne, je načisto subjektívny a ankapistický pohľad nie je nijako nadradený akémukoľvek inému pohľadu.

Rozdiel medzi územím štátu dnes a súkromným pozemkom v ankape spočíva len v tom, ako legitimitu jeho nadobudnutia vnímajú ankapisti (t.j. historické kritérium, v praxi to môže vyzerať identicky, ale jedno územie má neporušenú líniu ankap-legitímnych prevodov od prvotného homesteadingu a druhé niekedy dávno pradávno bolo uchvátené násilím (to je skoro celá použiteľná plocha Zeme)).

Ankapisti takisto žijú v ankape dobrovoľne ale nútia všetkých ostatných (výraz "etatisti" sa mi veľmi nepozdáva, lebo obvykle slúži na podprahové nasadzovanie psej hlavy každému, kto nepreferuje ankap), aby sa podriadili pravidlám toho-ktorého vlastníka pozemku.

Vraj "zdarma"? Tak to je vcelku pekné chucpe, pokiaľ uvážime energetickú náročnosť na transakciu.

Tak tento nezmysel si si mohol pred uverejnením aspoň raz prečítať, možno by si sa chytil za hlavu.

Aktuálnych manželstiev je v danú chvíľu len obmedzený počet, rovnako ako peňazí.
Celkové potenciálne množstvo peňazí je prakticky neobmedzené (najmä kvôli bezhotovostným peniazom, ale aj hotovosť len materiálom a energiou na jej výrobu, ktorých je habadaj).
Celkové potenciálne množstvo manželstiev je prakticky neobmedzené (teoreticky počtom kombinácií párov prípadne N-tíc osôb).

Takže analógia celkom slušná a diviť by si sa skutočne nemal...

Koncept toho, že niekto má nejaké práva, je vskutku starší ako štát.
Ale že by to boli práve práva vlastnícke (nemýliť s držbou vecí, ktoré má človek pri sebe či na sebe), to je vcelku slušná demagógia.
A sebavlastníctvo, to si už robíš hádam aj srandu - to je koncept, ktorý neuznávajú ani všetci ankapisti (ktorých je celkovo nula celá prd percenta) a ktorý je len nešikovnou a nepraktickou okľukou, ako všetky ostatné ("prirodzené" v zmysle, že ich väčšina ľudí bez reptania prijíma) práva previesť na vlastnícke...

Tak ona tá odpoveď ani tak nebola k tvojmu príspevku, ale bola to taká malá udička. Žiaľ, rybka sa nechytila, aj keď neviem či nie skôr preto, že to nezaregistrovala.

Ale tak ešte k meritu veci - tá "zmluva" medzi rodičom a dieťaťom by musela byť (aspoň počas prvých pár rokov života dieťaťa) nie že nepísaná (to by ešte tak nevadilo), ale najmä konkludentná (keďže malé dieťa nevládne úsudkom natoľko, aby sa taká zmluva dala považovať za uzavretú dobrovoľne a s dostatočným pochopením, čo uzatvára). O konkludentnom uzatváraní zmlúv nehovorí NAP (aspoň ten urzovský) ani mäkké fň (odhliadnuc od toho, že sa venuje vlastníctvu fyzických objektov, a teda vzťahy medzi osobami sú riešené len podivnými okľukami cez sebavlastníctvo), teda by sa vymáhanie takýchto zmlúv muselo vykonávať na základe "zvykového práva" a nie NAPu.

Každopádne ja by som povedal, že rozdiel medzi takouto nejakou implicitnou zmluvou rodiča a dieťaťa a "spoločenskou zmluvou" (iniciálne štátu a dieťaťa) je z filozofického pohľadu minimálny. Dieťa sa rodí do nejakého prostredia, ktorému podlieha a či to prostredie má 3 osoby alebo 300 miliónov, to už je len kvantitatívny rozdiel.

S tým NAPom, odpoviem ti ironicky v tunajšom duchu - nevieme, ako to bude, ale ľudia by sa nejako dohodli, a určite by to bolo lepšie než v dnešnom štáte, ktorý potláča dobrovoľné dohody, a kto proti tomu niečo namieta, je zmrd a čurák!

Pri tom Summerhille by som poukázal na jasný bias spôsobený tým, že je to súkromná a teda platená internátna škola.
To IMHO výrazne vychyľuje zloženie žiactva smerom k vyšším a bohatším spoločenským vrstvám a k žiakom z rodín, kde sa prirodzene už od malička deťom vštepuje význam vzdelávania, a kde rodičia dbajú na to, aby sa dieťa vzdelávalo. S takým materiálom by naopak bolo podivné, ak by sa tých negramotov medzi absolventami vyskytovalo viac...

Mám vážne pochybnosti, ako by škola tohto typu uspela, pokiaľ by do nej nastúpil ročník demograficky odpovedajúci bežnému ročníku verejnej základnej skoly.

Našrotenie sa periodickej tabuľky neznamená perfektnú znalosť látky, i keď v mnohých školách to na hodnotenie "1" stačí.

Perfektná znalosť látky v tomto prípade znamená rozumieť onej tabuľke, teda princípom, na ktorých je postavená, akým spôsobom sa jednotlivé prvky stavajú do stĺpcov a riadkov, aké skupiny prvkov sa v nej nachádzajú (farbičky) a prípadne čo znamenajú rôzne číselká, ktoré sa na nej nachádzajú. Prípadne vedieť niečo o jej histórii (ale takéto zaujímavosti väčšinou v bežnom učive nie sú - len raz bolo pár strán o histórii matematiky v jej učebnici, ale keďže sa to nijako nepreberalo, ani na to nikto neupozornil, tak si to asi prečítalo len pár žiakov, ktorí si učebnicu pozerali aj z vlastného záujmu).

Nejaké ďalšie rozumenie chémii či fyzike (nad rámec pamätania si vetičky typu "piate číslo zľava znamená počet blabotrónov v osempríložnom zhluku atómov tohto prvku") by som do toho už neťahal, lebo takouto tranzitivitou by sme ľahko došli k tomu, že perfektná znalosť čítania metalurgických tabuliek znamená, že človek si vie vyrobiť oceľ od piky, teda: "nájdeme a vyťažíme železnú rudu...,". A samozrejmá by mala byť aj druhá vec, že pri súhrnnej skúške (trebárs a predovšetkým maturite) vytiahnutie si témy "periodická tabuľka prvkov" neznamená, že sa skúšajúci nebude pýtať prídavné otázky z chémie a fyziky ako napr. "A čo je to ten protón, a kde je jeho miesto v štruktúre atómu, a čo je to vlastne atóm?".

Tak ono skauting je vo svojej podstate tiež niečo ako polovojenské hnutie. A to nehovorím nijako dehonestujúco, sám som skedysi tiež býval skautom.

Tie nášivky, odbornosti a spol. sú niečo ako hodnosti a metále na vojenskej uniforme (je to "individuálne vyjadrenie", alebo nie je?). Šatky boli za našich čias (90-te roky) na Slovensku tiež uniformné, potom sa tuším (ak si to dobre pamätám) umožnilo mať ich jednotné len v rámci oddielu alebo družiny, neviem už presne - to je stále príslušnosť ku kolektívu.

Ja to každopádne nepovažujem za nič zlé. Čo sa týka školských uniforiem, k tomu sa neviem veľmi vyjadriť, to je pôvodne vec britského kultúrneho okruhu, ktorá prirodzene prešla aj do USA, tuto to nemá tradíciu ("Hulení tady prostě nemá vybudovanou tradici." ;-) ).

Dnes to vyzerá tak, že bitcoin naozaj oslobodzuje - od majetku...

Ono to "Pokud by ale byla poptávka, mohli by volnotržní soudci rozhodovat i proti napu." dnes predpokladá aj Urza. Pravdepodobne na základe faktu, že chce žiť aj so ženami s ich "A kto by myslel na úbohých týraných psíkov?" ;-)

Však medzi dnešnými štátmi práve tento anarchistický princíp funguje, existujú demokracie, diktatúry, monarchie a rôzne iné systémy vlády. Jediná výhrada je, že údajne svoje územie (berme to zjednodušene, jeden štát je akoby jeden pozemok v ankape) štáty nadobudli NAP-nekonformným spôsobom. Ale na to serie pes, NAP-legitímnych vlastníkov už nikto nenájde.

Dokonca tu funguje aj polycentrické právo, a bezpečnostné agentúry ako NATO, Rusko či rôzne adhoc koalície vymáhajú polycentricky svoje predstavy o práve.

Tak ja môžem chcieť jesť trebárs "amarouny", ale tiež nenájdem miesto, kde by mi ich ponúkli, tak ako mi nikde neponúknu anarchokapitalizmus...

Do určitej miery by tam išli aj tak, akurát je otázka, či by sa, pokiaľ by tam nemuseli ísť, vôbec dozvedeli o existencii tej učiteľky a tom, že by ich to mohlo baviť.

Každopádne takýmto argumentom by sa dala rozbiť akákoľvek výchova detí, lebo by momentálne najradšej sedeli pri tablete s Robloxom. Ale aj kvočka zobne kuriatko, ktoré robí, čo nemá, u cicavcov nehovoriac, takže určitá miera donucovania potomstva je normálna a nie je to nič proti ničomu. Diskusia by mala byť vedená len z pohľadu rodičov a toho, či by mali byť nútení pre svoje deti voliť nejaký konkrétny model výchovy/vzdelávania. Deti samotné sú v tejto otázke len "substrát", nad ktorým sa vykonávajú určité operácie.

To tu už rozporoval Szaszián či kto, že NAP nedefinuje mnohé veci dostatočne presne.

Trebárs vznik vlastníctva homesteadingom - či stačí prehlásiť "táto voľná zem odtálto až hen do piče je moja", alebo treba okolo pozemku postaviť plot, alebo treba všetku plochu nejako obhospodarovať (a stačí ju obrobiť raz, alebo keď ju nejaký čas nechám tak, zostane opäť voľná k homesteadingu?).
A to je veľmi dôležitá, ba priam základná otázka - lebo na (ne)legitimite nadobudnutia územia sa predsa stavia argument o nelegitimite zvrchovanosti štátu nad územím.
Odhliadnuc ešte od konkurenčnej tézy kolegu pz10000..., že územie nemožno vlastniť, páč nie je fyzickým objektom.

Tak ešte zostáva otázka, či určenie a vymáhanie pravidiel toho, čo sa považuje za koho majetok, je reguláciou správania ostatných...

Však smrťou im pomohli od chudobného života, takže cieľ bol dosiahnutý... ;-)

Odhliadnuc od toho, že súdy sú len generátorom podkladových rozhodnutí pre mocenské vymáhanie (a teda oveľa viac závisí na tom, kto vymáha, než kto plodí papiere), buď tie "voľnotržné súdy" rozhodujú podľa rovnakého práva, v tom prípade je rozdiel marginálny, asi ako by si dnes mohol človek voliť, či ho budú súdiť na okresnom súde v Prahe alebo Ostrave, alebo budú rozhodovať každý podľa rozdielneho práva, a vtedy to tá "cochcárna" je.

No a pokiaľ vznikne nejaký dopyt po tom, aby tvoje konanie nebolo trestané, v tom momente je tá teoretická jednoduchosť NAPu "ta tam" a nastupuje chaos nepísaných pravidiel, ktoré sa budú vymáhať buď nekonzistentne podľa toho, kto má silu si čo vymôcť (a v takom svete by som nerád žil), alebo nejaká mocenská organizácia získa prevahu v ich vymáhaní, a v tom momente končí "polycentrické právo" a máme zárodok štátu...

To, že na B2C trhu je zákazník pomerne silno chránený (a na B2B ako-tak), má aj svoje výhody - človek nemusí vynakladať ohromnú réžiu na to, aby zisťoval a udržiaval si aktuálne reputácie každého obchodníka, a teda sa môže viac venovať svojej primárnej činnosti - efektivita rastie. A zároveň napríklad, vďaka tejto ochrane nemusí nový subjekt na trhu (s nulovou reputáciou, ani dobrou, ani zlou) dlho živoriť pri minimálnych transakciách, kým získa akceptovateľnú reputáciu.

Ten reputačný systém ani nie je všeliekom, a v rôznych prípadoch zlyháva. Najlepšie funguje v malých komunitách s tuhými nepísanými pravidlami (čo je v rozpore s individualizmom hlásaným ankapovými evanjelistami), pri veľkých spoločnostiach, veľkých vzdialenostiach, prípadne pri veľkých rozdieloch v ekonomickej sile je s tým proste kríž.

A v dnešnom zriadení je to snáď naopak? Že by bolo výhodnejšie uzatvárať transakcie s osobami so zlou povesťou než s dobrou? Iste, v nejakých konkrétnostiach štát stiera tie rozdiely (trebárs banky a fond ochrany vkladov), ale spoliehať sa pri B2B transakciách, že mi štát nejako pomôže trebárs s nezaplatenými faktúrami, keď dlžník reálne nič nevlastní?