Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Tak ja môžem chcieť jesť trebárs "amarouny", ale tiež nenájdem miesto, kde by mi ich ponúkli, tak ako mi nikde neponúknu anarchokapitalizmus...

Do určitej miery by tam išli aj tak, akurát je otázka, či by sa, pokiaľ by tam nemuseli ísť, vôbec dozvedeli o existencii tej učiteľky a tom, že by ich to mohlo baviť.

Každopádne takýmto argumentom by sa dala rozbiť akákoľvek výchova detí, lebo by momentálne najradšej sedeli pri tablete s Robloxom. Ale aj kvočka zobne kuriatko, ktoré robí, čo nemá, u cicavcov nehovoriac, takže určitá miera donucovania potomstva je normálna a nie je to nič proti ničomu. Diskusia by mala byť vedená len z pohľadu rodičov a toho, či by mali byť nútení pre svoje deti voliť nejaký konkrétny model výchovy/vzdelávania. Deti samotné sú v tejto otázke len "substrát", nad ktorým sa vykonávajú určité operácie.

To tu už rozporoval Szaszián či kto, že NAP nedefinuje mnohé veci dostatočne presne.

Trebárs vznik vlastníctva homesteadingom - či stačí prehlásiť "táto voľná zem odtálto až hen do piče je moja", alebo treba okolo pozemku postaviť plot, alebo treba všetku plochu nejako obhospodarovať (a stačí ju obrobiť raz, alebo keď ju nejaký čas nechám tak, zostane opäť voľná k homesteadingu?).
A to je veľmi dôležitá, ba priam základná otázka - lebo na (ne)legitimite nadobudnutia územia sa predsa stavia argument o nelegitimite zvrchovanosti štátu nad územím.
Odhliadnuc ešte od konkurenčnej tézy kolegu pz10000..., že územie nemožno vlastniť, páč nie je fyzickým objektom.

Tak ešte zostáva otázka, či určenie a vymáhanie pravidiel toho, čo sa považuje za koho majetok, je reguláciou správania ostatných...

Však smrťou im pomohli od chudobného života, takže cieľ bol dosiahnutý... ;-)

Odhliadnuc od toho, že súdy sú len generátorom podkladových rozhodnutí pre mocenské vymáhanie (a teda oveľa viac závisí na tom, kto vymáha, než kto plodí papiere), buď tie "voľnotržné súdy" rozhodujú podľa rovnakého práva, v tom prípade je rozdiel marginálny, asi ako by si dnes mohol človek voliť, či ho budú súdiť na okresnom súde v Prahe alebo Ostrave, alebo budú rozhodovať každý podľa rozdielneho práva, a vtedy to tá "cochcárna" je.

No a pokiaľ vznikne nejaký dopyt po tom, aby tvoje konanie nebolo trestané, v tom momente je tá teoretická jednoduchosť NAPu "ta tam" a nastupuje chaos nepísaných pravidiel, ktoré sa budú vymáhať buď nekonzistentne podľa toho, kto má silu si čo vymôcť (a v takom svete by som nerád žil), alebo nejaká mocenská organizácia získa prevahu v ich vymáhaní, a v tom momente končí "polycentrické právo" a máme zárodok štátu...

To, že na B2C trhu je zákazník pomerne silno chránený (a na B2B ako-tak), má aj svoje výhody - človek nemusí vynakladať ohromnú réžiu na to, aby zisťoval a udržiaval si aktuálne reputácie každého obchodníka, a teda sa môže viac venovať svojej primárnej činnosti - efektivita rastie. A zároveň napríklad, vďaka tejto ochrane nemusí nový subjekt na trhu (s nulovou reputáciou, ani dobrou, ani zlou) dlho živoriť pri minimálnych transakciách, kým získa akceptovateľnú reputáciu.

Ten reputačný systém ani nie je všeliekom, a v rôznych prípadoch zlyháva. Najlepšie funguje v malých komunitách s tuhými nepísanými pravidlami (čo je v rozpore s individualizmom hlásaným ankapovými evanjelistami), pri veľkých spoločnostiach, veľkých vzdialenostiach, prípadne pri veľkých rozdieloch v ekonomickej sile je s tým proste kríž.

A v dnešnom zriadení je to snáď naopak? Že by bolo výhodnejšie uzatvárať transakcie s osobami so zlou povesťou než s dobrou? Iste, v nejakých konkrétnostiach štát stiera tie rozdiely (trebárs banky a fond ochrany vkladov), ale spoliehať sa pri B2B transakciách, že mi štát nejako pomôže trebárs s nezaplatenými faktúrami, keď dlžník reálne nič nevlastní?

Už sa toľko nezosmiešňuj, názor, že neexistuje vyčísliteľná objektívna hodnota práce, zastáva omnoho viac ľudí, než len nejakí ankapisti. A nie len rakúska ekonomická škola, tá to akurát tak dohnala do extrému...

Héeej?!? Máš nejaký podivný kalendár, keď 1988 sú 90-te roky..

To vidím, že nie celkom chápeš, lebo že je človek pravičiar, ešte neznamená, že by mu mal ankap nejako imponovať.

Ja som niečo ako ekonomicko pravicový, hodnotovo konzervatívny demokrat s miernymi sympatiami k minarchii.

Pokiaľ neexistuje objektívna hodnota niečoho, tak neexistuje ani objektívna nadhodnota.

Teda tá "nadhodnota" je len čiste subjektívna, ja by som to nazval "pocit, nakoľko ma zamestnávateľ okráda", ktorý ale podmienený psychologicky a úplne nezávislý od objektívnych čísel. Aj flákač, ktorého prínos pre zamestnávateľa je možno aj záporný ("na čo siahol, to skurvil"), môže mať dojem, že by si zaslúžil výrazne pridať.

Ja som tiež zamestnanec, ale taký pocit nemám, skôr mám pocit, že som niekedy platený za nič (napríklad keď diskutujem na fórach ako toto).

No, a práve že princíp normálneho, bežného počítača (t.j. architektúra podľa von Neumanna) sa od 1985 do 2000 vôbec nezmenil (a nezmenil sa doteraz), dokonca architektúra x86 (IBM PC) mala už v 1985 najväčší podiel na trhu osobných počítačov, rovnako ako v 2000. A dokonca medzi 1985-2000 sa ani z vonkajšieho pohľadu prakticky nezmenil (bedňa s monitorom a klávesnicou). A dokonca aj dnešné mobily/tablety a iné zariadenia sú čo do princípu fungovania totálne zhodné von Neumannovské stroje. Takže tento príklad ti teda vôbec nevyšiel. O kvantovom počítači ma pouč, ako funguje dnes a kde je možnosť, že by fungoval (principiálne, nie čo do technickej realizácie!) inak.

Ak sa pýtaš otázku "ako presne" bude vyzerať počítač (koľko bude mať a akej pamäte, aký veľký bude mať monitor a akého tvaru, atď.), tak to je ako otázka, či sa budú v ankape stavať murované, drevené alebo aké konkrétne domy. Ale nič čo sa týka princípov fungovania.

Dimenzií máme tu na Slovači, koľko si nadefinujeme. Ale nemám dojem, že by sme mali nejaké iné banány, predsa len ich dovážajú sem aj tam tí istí.

Vzhľadom k tajomnosti Vašich vyjadrení (vykám len pre zachovanie fazóny diskusie), nebolo možné predpokladať ani to, ani ono. Mierne naznačiť mieru pochopenia a teda podať nejaký ten jeden či viac bitov informácie, by nebolo bývalo na škodu, takto musel pointu na plnú hubu zjaviť až Norbert...

Prirodzene, že kvantový počítač o 15 rokov, pokiaľ sa nezmení zásadne jeho definícia, bude fungovať v princípe rovnako ako iný, už existujúci kvantový počítač. Rovnako, ako sa nemení princíp trebárs jadrového reaktora alebo spaľovacieho motora.

Ak tá otázka o kvantovom počítači padne v prípade, že ešte nijaký funkčný exemplár nemáme (podobne ako nemáme nijaký funkčný exemplár ankapu - neisté špekulácie ako nejaký prehistorický Island neberiem do úvahy), tak je to samozrejme iná otázka, ale funkčný systém zásobovania potravinami bez centrálneho plánovania v roku 1985 na mnohých miestach preukázateľne existoval...

Hoci sovietski inžinieri dosahovali hodnotu kosínus fí až do troch, predsa len ani oni nedokázali vyprodukovať PRÁCU 6 kiloWATTOV, toť moja pointa.
Ak moja pointa nie je stále dosť jasná, treba si na ňu v tomto nočnom čase posvietiť žiarovkou s VÝKONOM aspoň tiež takých 6, ale dekaWATTOV...

O tej praktickosti vylúčenia by som si dovolil, a to práve z tej praxe, pochybovať, ba nielen to. Ja totiž sám osobne lúpem banán metódou 2, teda je dokázané, že lúpanie inak ako od stopky je možné, vlastne nie len možné, ale sa prosto vo svete deje.

O tom, že toto moje konanie je zavrhnutiahodné, sa naopak sporiť nebudem.

Odhliadnuc od toho, že 6 kW PRÁCE nebude mať ani cár hrnček z Uralvagonzavodu...

I keď súhlasím, že rôzne spôsoby šúpania banánu majú z pohľadu dnešnej morálky rozdielnu hodnotu, predsa len mi tam chybuje tá fysikálna vylúčenosť. Azda pán nebude proponentom tej novej ne-bielej vedy, kde ležanie pod jabloňou a rozjímanie o vesmíre budúceho anglického rytiera a koloniálne panstvo iných držiteľov tohože titulu jedno jest...

No k 1. tam píše, že asi podobne ako v inom už existujúcom systéme bez centrálneho plánovania, teda principiálne ako trebárs vo Francúzsku v roku 1985. (moje doplnenie: na tú druhú otázku z 1. sa nedá odpovedať, lebo je to ako otázka, koľko presne anjelov sa vojde na hrot ihly, ale hrot nie je presne definovaný)

K 2. to pravda nepíše úplne explicitne, ale z jeho celkovej produkcie tu na stokách vidno, že je zhruba ľavicový (sociálny) demokrat, teda mu vyhovuje systém ako je dnes, t.j. obmedzene trhový (= trhový s viacerými prvkami centrálneho plánovania). To vidno aj z toho, že existenciu prvkov centrálneho plánovania v EÚ zdôrazňuje.

BTW, na tvojom mieste by som sa na to vysral už v 10:53 alebo aj skôr. Slobodného človeka nedonútiš odpovedať tak, ako by sa ti hodilo...

Zaujímalo by ma, ako definuješ "oloupat banan jinak nez od stopky", viď: https://www.wikihow.com/Peel-a-Banana

Plus, skúsenosti s matkou prírodou ukazujú, že opica, dcéra matky prírody banán obvykle proste zlomí napoly a vyžerie zo šupky, čo je technicky tiež olúpanie (= zbavenie šupky).

Bratku, dnes sa ti veľmi v intelektuálnej činnosti nedarí, verím, že tá tráva dopadla lepšie...

Však ako náš slovenský hrdina Juraj Jánošík - "bohatým bral a chudobným dával", ale údajne je pravdivá len polovica. Alebo dával, aby ho neprezradili. Ja nefjem uš...

Mám za to, že na to, aby spoločnosť mohla vôbec nejako fungovať, tak by v praxi nemohol byť v čistej forme uplatnený ani jeden z týchto princípov, ale v "zvykovom polycentrickom práve" by sa opäť len ustálil nejaký arbitrárny vek spôsobilosti na právne úkony (resp. pravdepodobnejšie skôr určitá tabuľka vekov a príslušných oprávnení).

Čudujem sa Lojzovi, ak svoje komentáre k tomuto myslí naozaj vážne - keď také niečo vypúšťa ohľadne ankapu ako takého, tak tam sa to ešte dá pochopiť (za určitých okolností by tá dobrovoľná dohoda naozaj mohla fungovať), ale pri deťoch je predsa z praxe jasné, že do určitého veku rozhodne nie sú schopné chápať podstatu či dôležité detaily "dobrovoľných" zmlúv, ktoré by rozhodovali o ich živote a smrti (samozrejme na základe pravdepodobnostného princípu; iste sa môže nájsť 5-ročný génius, ktorý plne chápe trebárs úverovú matematiku, ale 99,99% jeho vrstovníkov nie).

Jednak to, čo je dobré, má rozlišovať skôr rodič a nie dieťa, ale hlavne to je viacrozmerné hodnotenie, dobrý učiteľ vie motivovať deti tak, že sa vyslovene neflákajú, aj bez rozdávania gulí.

Vidím to aj osobne, dcéra prváčka na ZŠ má perfektnú učiteľku, ktorá sa s nimi aj zahrá, aj učí, aj všelijako milým slovom pôsobí, tak sa deti do školy tešia a niečo si z nej odnesú. Kamarátkin syn tretiak má takú nejakú ufrfľanú ženskú, čo na žiakov len kričí, a je neustále nespokojná, a s tou tá výuka rozhodne tak hladko (už od 1. triedy) nejde.

Vážny problém dnešného systému je, že nedokáže rozlišovať medzi takýmito dobrými učiteľmi a tými neschopnými, a už vôbec nie finančne...

Toto veľmi záleží na tom, ako kto tie pojmy vníma.

Pri tom dlhu je to obvykle tak, že človek si (dobrovoľne) vzal pôžičku, a tým sa (dobrovoľne) zaviazal k povinnosti splácať. Akonáhle už tú povinnosť má, tak už to splácanie úplne dobrovoľné nie je. Ale v našej kultúre existuje povedomie, že záväzky je treba vyrovnávať (+ vplyv na reputáciu a pod.), preto väčšina tú povinnosť plní bez toho, aby musela byť nejakým spôsobom do toho priamo donucovaná.

A ešte je otázka, čo znamená "by mu za nesplnění nehrozila žádná sankce" - lebo aj dopad na reputáciu je do istej miery sankcia, a tá miera závisí od toho, ako tuho je príslušná komunita previazaná. V dnešnej západnej spoločnosti sa pri tých dlhoch uplatňujú najmä zákonné sankcie vymáhané štátom kontrolovanými orgánmi, inde však môže byť silnejšou sankciou to, že dotyčnému napr. v príslušnej komunite nenalejú v krčme a nepredajú veci, ktoré potrebuje, a sused mu odmietne umožniť prechod cez svoj pozemok...

Podľa mňa neexistuje nijaká povinnosť úplne bez sankcie, v tom prípade to nie je nijaká povinnosť.

A čo je na tom také rozdielne? Živnostník zarobí viac alebo menej podľa toho, ako vzácny je jeho produkt, a zamestnanec podľa toho, aká vzácna je jeho konkrétna práca. A u živnostníka, ktorý neprodukuje fyzický produkt, ale platí sa mu za konkrétnu činnosť (trebárs opravár plynových kotlov), tam je ten rozdiel ešte menší, rozdiel je v tom, že živnostník je z časti aj obchodník, markeťák, plánovač, rozpočtár, atď., čo pri väčšej firme sú samostatné roly.

Názor je ako diera do zadku, každý má svoj, ale vadí mi skôr, ak ich niekto podkladá nezmyselnými argumentami.

To je popis ako z knižky o marxizme z 1935-ho, heslo "nadhodnota". Tam to bolo aj s definíciou tejto "hodnoty", až na to, že úplne nezmyselnou.

V skutočnosti kapitalista zarába na tom, že zapojením kapitálu (napr. strojov) a organizácie práce veľkého množstva ľudí je produktivita tovarov a služieb neporovnateľne vyššia, než čo dokáže vyprodukovať jednotlivec. Trebárs taký obuvník, jedny topánky vyrobiť mu trvá dlho, a pokiaľ by mal aj spracúvať kože, tak brutálne dlho. A dobre predať, to je zase schopnosť, ktorá vyžaduje úplne inú hlavu než výroba.

Tým, že sa v továrni každý špecializuje na konkrétny krok, a veľa vecí urobia stroje (ktoré by si živnostník-jednotlivec často nemohol dovoliť), a tiež na predaj a iné "vedľajšie" činnosti sú iní ľudia, ktorým trebárs "makanie rukami" až tak nejde, ale zase sú dobrí v tomto, je celkový obrat továrne s 1000 zamestnancami mnohonásobne vyšší, ako by vyprodukovalo 1000 živnostníkov.

Naopak, na niektoré činnosti sa tento princíp nehodí (resp. z rozsahu neplynú zásadné úspory), a teda trebárs kominár alebo inštalatér-vodár či kúrenár sú obvykle živnostníci. Ale napriek tomu, že nikto ich neodiera o "nadhodnotu", ich príjmy nie sú oveľa vyššie, než príjmy podobne vzácnych zamestnancov (minimálne pokiaľ by nekrátili dane a odvody prácou "bez dokladu").

ad 1) Len podľa niektorých (výrazne menšinových) ideológií.

ad 2) Koľko porušovania to ešte znesie, aby sa to mohlo stále nazývať ankapom?