Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Keď sa Vám zdá že je také ohromne jednoduché presvedčiť nadpolovičnú väčšinu voličov o svojej pravde tak choďte kandidovať vo voľbách :-DDD.

Nezúčastniť sa voľby pri ktorej viem že väčšina má iný názor a potom vyplakávať nad výsledkom voľby je alibizmus. NAvyše z príkladu moslimskej strany vidno že rozmýšľate plytko. Keby aj v budúcnosti nejaká moslimská strana kandidovala vo voľbách a tajila že chce zaviesť šáriu, myslíte si že zvyšné politické strany by to vo voľbách nepoužili ako argument?

A áno, pri dostatočnom počte hlasov sa dá zmeniť aj ústava, alebo teoreticky aj vymazať z nej zmienka o LZPS, ale to už by nieslo aj následky v medzinárodných vzťahoch. Ale zase zabúdate na to že v ankape, kde sa hlasuje peňaženkou by na zrušenie NAP stačila aj menšina obyvateľov. A keď už spomínate nástup komunistov, tak tí v posledných ako-tak slobodných voľbách v 1946.r. nezískali väčšinu a na Slovensku dokonca výrazne prehrali. A čo sa týka Bureša tak práve fakt že sa jeho konanie vyšetruje aj napriek tomu že je premiérom je dôkazom funkčnosti demokracie.

Samozrejme že to nepozorujete, veď voľný trh nemáme.

Skúste nejakú menej hlúpu analógiu.

V demokracii nie je hlasovanie nijako obmedzené, iba Ústavou, LZPS, zákonmi, mezinárodnými zmluvami a v neposlednom rade aj nutnosťou presvedčiť väčšinu:-DDD
Na Vašu otázku neviem bez upresnenia odpovedať, niečo asi tuším ale ak by som sa náhodou zmýlil tak ma obviníte že si vymýšľam.
A Tie príklady čo ste vymenoval sa mi vôbec nezdajú zbytočnosti a podľa mňa by sa napríklad fajčenie či stavebné povolenie nejakým spôsobom riešilo aj v ankape. EET a kolky samozrejme nie.

To už dávno vieme že vy ankapisti negatíva nepriznávate.

WTF? Aká namaľovaná večera??

A v ktorom demokratickom štáte sa o Vami spomínaných otázkach hlasovalo vo voľbách či v referende? Žeby v žiadnom?

"Kde sa to nedotýka iných ľudí proti ich vôli" A ako viete aká je ich vôľa?

Tou zmluvnou slobodou myslíte slobodu nanucovať druhým pre nich nevýhodné podmienky?

Presne, žijeme vo svete obmedzených zdrojov. To znamená že čím viac zdrojov si niekto nechá pre seba, tým menej zvýši pre ostatných. A pre niektorých potom zvýši príliš málo. Ako povedala Matka Tereza: nie je problém nasýtiť chudobných ľudí, problém je nasýtiť bohatých.

Veď ak o nej nechcel hlasovať tak to znamená že mu na výsledku hlasovania nezáleží. Potom ho nemohli prehlasovať. Vláda jednoho človeka nad sebou môže byť iba tam kde sa to nijako nedotýka iných ľudí. Čo je málokedy.

Samozrejme že tá druhá, keďže v tej druhej nemôže jednotlivec prehlasovať stovky či tisíce iných ľudí.

To je jeho subjektívna vec že prečo si to kúpil. Zrejme preto že to potrebuje. A že inde to predávajú ešte drahšie.

Načo mi je "moja" teória v príúpade zlatého meteoritu čo Vám zadarmo spadne na pozemok? Na výpočet Vašeho zisku. Čo je základ každého podnikania: kalkulácia nákladov,tržieb a ziskov, prípadne strát.

A načo je Vám teória ktorá tvrdí že fľaša minerálky v obchode má 7,8 miliardy rôznych subjektívnych hodnôt, ak si ju aj tak kúpi iba 1 zákazník a zvyčajne to ani nebude ten podľa ktorého subjektívneho názoru má tá fľaša najväčšiu hodnotu?

Áno, aj to je rozdiel. Lenže za mnoho služieb sa platí až na konci, nákup, jedlo v reštaurácii, holičstvo, inštalatéri....

Koľko absurdít si ešte vymyslíš aby si obhájil ten nezmysel o 7.8 miliardách rôznych hodnôt toho istého výrobku a iných 7,8 miliardách hodnôt iného kusa rovnakého tovaru?
A náklady sa merajú peniazmi.

Ani prekladať nevieš. To že ty nejaké konanie označíš za násilie vôbec neznamená že to skutočne je násilie.

Bender, pletieš si čierneho pasažiera a ankap. Pri hociakej službe by sa našlo nejaké percento zákazníkov čo by nezaplatili ak by to neplatenie bolo beztrestné.

OK, teraz už asi chápem ako ste to s tou hodnotou ľudského života myslel. Ale aj tak s tým nesúhlasím.

A čo sa týka tej výhody zamestnanca voči zamestnávateľovi tak ku tomu mám tri pripomienky.
1. Štátna ochrana zamestnaneckých práv sa netýka uchádzača o zamestnanie a plat sa dohaduje práve vtedy, ešte pred prijatím do zamestnania.
2. Áno, vďaka štátu nie sú na tom zamestnanci až tak zle ako v ankape.
3. Nie je pravda že by ochrana zamestnancov zvyšovala nezamestnanosť. Zamestnávateľ sa vždy snaží zamestnať práve toľko zamestnancov aby stíhal plniť zákazky, nebude prijímať zamestnacov "navyše" len preto že štát znížil ochranu zamestnancov.

Všetky príklady ktoré ste spočiatku dávali ako protiargumenty proti hodnote určenej nákladmi boli tovary s dlhou trvanlivosťou, tak sa časový faktor neriešil. Košeľa vydrží roky, socha či obraz desiatky alebo stovky rokov.
Tak ako by mali dvaja ľudia pri meraní toho istého predmetu namerať rovnaký objem či hmotnosť, rovnasko nevidím dôvod prečo by dvaja účtovníci nenamerali rovnaké náklady na výrobu daného tovaru. A ja nepopieram že dvaja ( alebo viacerí ) rôzni ľudia, ktorí nepoznajú náklady na výrobu daného tovaru môžu odhadovať rôznu hodnotu daného tovaru. A keď tie odhady nazvete subjektívnou trhovou hodnotou tak s tým nemám problém. Len ma nepresviedčajte že skutočná hodnota tovaru je určená tými nepresnými odhadmi.

Skúsim ti to vysvetliť inak : Ty si v noci porovnal "zákony trhu" s prírodnými zákonmi. Ja som v jednom z mojich prvých komentárov v tejto diskusii napísal "pre mňa je hodnota vlastnosť danej veci tak ako objem či hmotnosť.". Takže ak je hodnota vlastnosť danej veci tak ako napríklad tá hmotnosť či objem potom nezávisí na tom či si danú vec chceš alebo nechceš kúpiť. To ale neznamená že sa nikdy nijako nezmení, podobne ako sa môžu pôsobením fyzikálnych dejov či chemických látok meniť aj fyzikálne vlastnosti nejakého predmetu.

Tebe nedáva zmysel aby hodnota tovaru závisela od nákladov na jeho výrobu, mne nedáva zmysel aby mal jeden tovar 7,8 miliardy sústavne sa meniacich hodnôt a zároveň aby iný kus takého istého tovaru ( napríklad 2 fľaše tej istej minerálky stojace vedľa seba v regáli obchodu ) mal iných 7,8 miliárd hodnôt.

Gratulujem, vyvrátil si strawmana, blbečku.

Gratulujem, vyvrátil si strawmana, blbečku.

A nemýlite si hrušky s jablkami? Cena toho istého lieku bude rovnaká či ním budú liečiť miliardára či bezdomovca, ale vyplýva z toho že životy tých dvoch pacientov majú rovnakú cenu?

Iste, ľudia zvyčajne náklady a teda ani marže predajcov nevedia a neriešia, ale ak cena nejakého tovaru náhle výrazne stúpne tak podvedome cítia že ich chce predávajúci ošklbať. Mohol ste to zbadať pri diskusiách o cenách rúšok a zdravotníckeho materiálu v začiatkoch pandémie, kedy všetci diskutujúci okrem fanúšikov voľného trhu tie prehnané ceny kritizovali.

Nie tak celkom, netvrdím že úplne všetci zamestnaci sú svojimi zamestnávateľmi zdieraní až na kosť, myslím že aj tu som už párkrát písal že konkrétne ja som so svojim zamestnávateľom spokojný, ale ani sa nepokúšam nejakými bizarnými teóriami zakrývať skutočnosť že sa to často deje. Pretože zamestnanec častokrát nie je v rovnakej pozícii ako zamestnávateľ. Ale v horšej. A to že je nejaká firma v strate vôbec nemusí znamenať že sú zamestnanci preplácaní, ale môže to byť tým že majiteľ v danom období investoval viac než koľko mal zisku z práce svojich zamestnancov.

U mňa s manipulatívnymi otázkami neuspejete. Ale keď už ste spomenul pokazené jedlo, tak to že jedlo zhnilo/splesnelo/skyslo je objektívna skutočnosť a nie Váš subjektívny dojem. A to že veci starnú/opotrebovávajú sa/kazia sa je prírodný zákon, na rozdiel od tzv. "zákonov trhu".

Radšej už nič netipujte, lebo tie tipy Vám nevychádzajú.

OK, skúsim to vysvetliť vašou rečou. Hodnota ľudského života sa od hodnoty chleba líši v tom že u chleba máme tie ceny. Podľa vašej teórie síce medzi cenou a hodnotou nie je priama súvislosť, ale na druhej strane zase podľa zákona ceny a dopytu trhová cena odráža prienik ponuky a dopytu, kde ponuku tvoria STH predávajúcich a dopyt tvoria STH kupujúcich. Ale u ľudí takéto orientačné ceny nepoznáme.

Iste, tú predajnú cenu musí výrobca/predajca odhadnúť. Pričom sa riadi aj práve tými nákladmi ktorých vplyv na cenu vy ankapisti nezmyselne ignorujete.

Ten Váš príklad má zásadnú chybu. Nikto nedokáže zamestnávateľa donútiť platiť tak vysoké platy aby bol v strate. Kým zamestnancov by ste bez štátu v ankape donútili prijať aj platy hlboko pod dnešnú minimálnu mzdu.

Samozrejme že je problém ak to robí väčšina. Pretože väčšina zákazníkov sú zamestnanci. Podotýkam že najmä zamestnanci druhých firiem, nie vlastní zamestnanci, aby ste zase nevyvracal strawmana. Takže nízke platy = chudobní zákazníci = nízke tržby.

Nezmysel je porovnávať tzv. "zákony trhu" s prírodnými zákonmi. Lebo prírodné zákony neporušíš ani keby si sa rozkrájal, kým "zákony trhu" sa porušujú dennodenne.

A zase vedľa.

Mal ste na výber 4 možnosti a vybral ste si všetky 3 nesprávne a tú správnu ste netrafil. Myslel som to tak že pre zamestnávateľa je výhodné ak on platí nízke platy a ostatní podnikatelia platia vysoké platy. Problém ale je že rovnako rozmýšľa väčšina zamestnávateľov a dôsledkom je chýbajúci dopyt a hospodárske krízy.

Ako si to predstavujem ty debil? Tak ako začínalo pár mojich známych. Že mali zamestnanie s nadpriemerným príjmom a začali podnikať až keď mali našetrené. A podnikajú dodnes. Aklebo poznám pár inštalatérov čo ako zamestnanci si po víkendoch privyrábali fuškami s firemným náradím a keď našetrili na vlastné tak sa osamostatnili. A ani jednoho podnikateľa čo by začínal z nuly a všetko mal na úver.

To je blbosť. Keby aj krátkodobo stúpol dopyt po potravinách, tak ako na začiatku karantény keď niektorí ľudia spanikárili a vykúpili zásoby niektorých potravín, tak z dlhodobého hľadiska bude ten počiatočný nárast kompenzovaný neskorším poklesom spotreby, keď ľudia začnú tie nadbytočné záísoby spotrebovávať aby sa nepokazili. Ale viem si dobre predstaviť že podobne ako bolo so zdravotníckym materiálom tak aj pri potravinách by sa našli zmrdi čo by skúpili zásoby potravín za účelom nárastu ich ceny a zisku z tej zvýšenej ceny na úkor spotrebiteľov. A ten umelo vyvolaný nedostatok by aj ďalších ľudí potom nútil robiť si väčšie zásoby a tak predlžovať obdobie prechodného nedostatku a prehnane vysokej ceny. A čo sa týka nákladov tak je síce pravda že nejaký konkrétny producent potravín by nemusel kvôli vojne utrpieť straty, ale domnievať sa že by žiaden pestovateľ ani žiaden spracovateľ potravín neutrpel žiadne straty je naivné.
A čo sa týka toho tvojho klienta tak to musí byť génius. Bez úspor si ešte požičať, zaplatiť prieskumy, predávať so stratou a napriek tomu mať na splátky úveru, na krytie strát aj na vlastné živobytie je zázrak. Alebo kecáš a fakty boli trochu inak.
Takto môže fungovať podnikanie jedine tým 90% podnikateľov o ktorých tvrdíš že zbankrotujú.

A košeľa z hodnotou miliardu Kč nie je o nič absurdnejšia než košeľa s výrobnými nákladmi miliardu Kč ani ako 7.8 miliardy sústavne sa meniacich hodnôt toho istého výrobku.