Diskuse – Stoky Svobodného přístavu (Urza.cz); (S)toky myšlenek Svobodného přístavu (Urza.cz)

Samozrejme, že to urzoNAP nemá nijako, respektíve "podľa toho, aký bude dopyt po rozhodovaní súdov", čiže kecy prdy beďary...

Osobne si myslím, že tak jednoduché to nebude, lebo použitím tých nelegitímnych prostriedkov dotyčný získal na trhu výhodu oproti tým, čo používajú len legitímne, a preto by sa mal nejako "primerane" "prerozdeliť" aj jeho zisk. A zase je tá teoretická jednoduchosť ankapu v prdeli...

(moc času som tomu nevenoval, tak nerobím si nárok na logickú správnosť)
Trebárs by nejakí marťanskí ankapisti o tom filozofovali, a došli by k názoru, že to ankap nie je, lebo onen vlastník k nejakej časti svojho majetku (za ktorú to skúpil) prišiel nelegitímne. Beztak jedna z urzistických téz je, že monopol nemôže existovať bez štátnych regulácií, tak tento vlastník určite najprv niečo také zneužil.

Samozrejme budú v ankape aj autá, aj keď tie neexistovali ešte dlhšie...

A myslíš si, že by sa lupiči takej situácii neprispôsobili? Napríklad voľbou miesta a času útoku, ako aj toho, v akej veľkej skupine by pracovali? Mám za to, že by to viedlo akurát tak k väčšej brutalite, rozhodne nie k poklesu kriminality.

Pre väčšinu ľudí rozhodne nie je "sloboda" (na definícii ktorej ani nepanuje zhoda) absolútnou hodnotou, skôr nejaký vyvážený pomer slobody a blahobytu. K čomu je absolútna sloboda obmedzená len na vlastný pozemok, ktorý ani každý nebude mať?

K porozumeniu je tu trebárs to, na koho človek reaguje a či sa ospravedlňuje tomu pravému...

Jasné, že si môžeš dobrovoľne vybrať sudcu, akurát zoznam, z ktorého sa vyberá, má práve jednu položku. ;-)
A takto vyzerá "dobrovoľnosť" v rôznych situáciách, ankap nevynímajúc...

A čítať vieš? - "v tamojšom ekvivalente dnešného trestného práva"

O tom, čo tvorí náplň práce dnešných súdov nemám dostatočné informácie, ale dosť si dovolím pochybovať o tom, že sú to prevažne spory, kde obe strany konajú "v dobrej viere". S tým jablkom to dosť často býva tak, že jeden vie, že jeho právo je dosť pochybné, ale odmieta sa dohodnúť po dobrom (z rôznych dôvodov).

Nie len že nechápe, ale ani čítať s porozumením nezvláda...

Nechápu

To je absolútne zrejmé...

A máš dojem, že toto je koncept, ktorý by sa "v drobnom" (prišiel lupič, zabil mi ženu a obsadil pol domu, tak sa s ním treba dohodnúť a nechať mu teda trebárs jednu izbu, alebo sa dohodnúť na obojstranne akceptovanom sudcovi, ktorý spraví niečo podobné, inak by ho lupič neakceptoval) nejakému netriviálnemu množstvu ľudí zdal akokoľvek lákavejším než dnešný súdno-mocenský systém? A že prečo sa do tak lákavého ankapu nehrnú?

Iste, možné je všeličo, ale nie to, že by sa v tamojšom ekvivalente dnešného trestného práva obžalovaný s poškodeným mali dohodnúť na nejakom "sudcovi". Takáto postava je v takom systéme úplne zbytočná.

Nie že môže, ale musí, lebo sudca, s ktorým bude súhlasiť zločinec, je úplne zbytočný.
Takže buď má obeť (sama, prostredníctvom agentúry alebo kohokoľvek a čohokoľvek) v čase vysporiadania sa väčšiu moc než zločinec, a vtedy nijakého sudcu nepotrebuje, alebo ju nemá, a vtedy jej nepomôže.

Podobným štýlom uvažujú niektorí "rusofili" - "prečo sa Ukrajina s Ruskom proste nedohodnú? Nech Ukrajina trošku ustúpi, vzdá sa Donbasu a Krymu, a ešte nech pridá kus Charkovskej oblasti, a nemusí byť žiadna vojna"...

Prajem ti veľa šťastia v takom živote, kde sa mafián so svojou obeťou musia dohodnúť na sudcovi, ktorý mafiána odsúdi...

Ono ten Giordano Bruno neskončil na hranici za nejakú astronómiu (Kopernikovi ani Keplerovi sa nestalo nič), to bolo obľúbené vysvetlenie za komunistov, ale za to, že až moc rýpal do teológie. To síce podľa dnešných meradiel tiež nie je ospravedlniteľné, ale...

Ono sa hlavne netreba fixovať na propagandistickú myšlienku, že by snáď každý v ankape vlastnil nejaký pozemok dostatočne veľký na to, aby si bol imúnny od cudzích pravidiel, odhliadnuc od toho, čím by sa na tom pozemku živil, keby ho už mal.

Myslím, že Urza tými zvieratami vykopal sám sebe hlbokú pascu ako na mamuta, len mu to ešte nedošlo. A mám za to, že za to môžu ženy, ktoré sa okolo neho pohybujú. Veď kto by odolal smutným očiam šteniatka...

Jakže nie, prevažná väčšina štátov nebráni ich opusteniu a smerom nahor už vôbec nie!

Podobne by držkovali takí revolucionári aj v ankape, kde vlastníctvo pozemkov by bolo rozdelené na základe nejakej dávnej histórie. Trebárs raz budú aj nesúkromné trávniky...

Na tamtých ľúbivých tézach sa síce ľudia zhodnú, ale už nie, čo je to iniciácia násilia ("vražda na tyranu není zločinem"), či sú trebárs dane krádežou, a milión ďalších drobností.

Myslím, že u Židov na púšti bola dosť šťavnatá aj tá ankapistami obľúbená ostrakizácia - vypadni z tábora a staraj sa ako vieš.

Ani tie percentá mu nejdú, 99,99% znamená max. jeden fanúšik týrania na 10 000 ľudí. To v ČR máte len tisíc takých, čo nemajú problém týrať zviera? Minule som nakopol kocúra, rátam sa aj ja medzi tých 500 týračov na Slovensku?

Máte slobodu neísť na trávnik, ktorý leží v štáte.

Že si sa tam narodil a okolo nie je žiadne neštátne územie? A snáď v ankape sa ľudia budú spawnovať niekde na území nikoho?

Takže vlastne bude ankap vyzerať skoro tak ako dnes, akurát sa budeme tváriť, že nemáme štát, ale skupinu individualít, ktorá sa prejavuje podobne?

Asi som to mal lepšie rozviesť. Pokiaľ sa agentúry zhodnú na arbitrovi, znamená to, že sa zhodujú na tom, akého práva (právneho systému) sa držia, keďže použiteľný arbiter rozhoduje konzistentne podľa vopred stanovených pravidiel.

Teda zákazník nemá na výber medzi dvomi navzájom konkurenčnými právami, len medzi dvoma subjektami, ktoré vymáhajú rôznym spôsobom to isté právo, t.j. nejde (minimálne teda medzi týmito dvomi agentúrami) o "polycentrické právo". Čiže máme niečo ako dnešné SBS či súkromné detektívne služby, konkurujú si v tom, ktorá za akú cenu ako kvalitné ochranné či pátracie služby poskytuje, ale idú podľa im nadradeného právneho rámca.

Ale znamená to, že si nekonkurujú v poskytovaní práva, len v poskytovaní jeho výkonu...

To je práve ono - jeden z hlavných Urzových argumentov, prečo v ankape by bolo výhodnejšie nenásilne spolupracovať, namiesto násilnej agresie je "válka je drahá".

Ale to je len taký emočný, nie veľmi premyslený argument - vojna je drahá vtedy, keď jej náklady nemôžeme preniesť na niekoho iného. Urza naznačuje, že sa tie náklady prenášajú na občanov "vlastného" štátu, zatiaľ čo súkromník si rozmyslí, či na to obetuje svoje zdroje. Ale akosi "zabúda", že ak nedôjde k remíze, predovšetkým to zaplatí ten porazený. Preto nanajvýš dôjde k obmedzeniu vojen medzi podobne silnými subjektami. Mocenská rovnováha rovnako silných subjektov je však veľmi nestabilná, čo vedie k totálnej labilite ankapu (ako bolo uvedené niekde vyššie)...

"Když Urza s pojmem zlo či dobro v definicích vůbec neoperuje..."

Stačí operovať s pojmami ako "(ne)legitimita". Síce to nie je úplne to isté, ale v spoločnosti bez Bohom zhora zoslanej morálky (a teda bez do kamenných dosiek vytesaných definícií dobra a zla) to má skoro totožné účinky.

Keď to považuje, tak opäť robí svoje obľúbené zmätenie pojmov - "fyzický objekt" znamená v bežnom jazyku aj v klasickej mechanike "hmotný predmet".

A nová definícia prináša nové problémy - napríklad prekryv priestoru a ostatných objektov, prúdenie vzduchu mimo určený priestor (komu patrí ktorý vzduch), do akej výšky a hĺbky voči povrchom zeme možno homesteadovať, atď., atď.

V podstate to tak platí, že moc má ten, kto má moc ;-)

V demokratickom štáte zdrojom moci je ľud do tej miery, že určuje, kto aktuálne za štát vystupuje (teda ako "board of directors" v korporáte) a sú možnosti, ako tohto zástupcu meniť, teda vláda sama o sebe nemá absolútnu moc, tú má štátne zriadenie ako celok (jednak silové zložky, ale aj celý úradnícky aparát, ktorým je spoločnosť prerastená). A dôvera v celý tento systém zaisťuje, že nie je možné s malou skupinkou verných uchvátiť celý systém, vyžaduje to nemalú podporu v spoločnosti (aj v 1948 nezanedbateľná časť spoločnosti s komunistami sympatizovala), vidíme to trebárs aj na Ukrajine. V 1968 bolo potrebných pol milióna vojakov a množstvo techniky na prevrat v 15-miliónovej krajine.

A čo sa týka legitimity, tam je problém, že jednak vnímanie legitimity je subjektívne (neexistuje jedna nadradená teória, podľa ktorej sa legitimita dá posúdiť, väčšina občanov demokratického štátu IMHO považuje súčasný stav za dostatočne legitímny), ba čo viac, minimálne v Európe neexistuje spôsob, ako ankap-konformne legitimizovať ankap-vlastníctvo (=suverenitu), rozhodne nie podľa súčasných bežne-vlastníkov, lebo prakticky každý pozemok bol kedysi niektorým feudálom pridelený ako léno a ten feudál ho získal násilím ("útočným", výnimočne sa v tomto slove môže zhodnúť bežný aj ankapový význam tohto slova). A nie je možný nový homesteading bez predošlého vybitia alebo odsunu kompletne celej populácie.

1. Územia (resp. priestory všeobecne) sú špecifické v tom, že je možné tvoriť pravidlá, podľa ktorých sa majú správať ľudia sa na nich nachádzajúci (a tak by to bolo aj pri vlastníkoch územia v ankape). Suverenita je "nejvyšší, neomezená moc", teda moc tieto pravidlá určovať a vymáhať bez toho, aby v tom bol suverén nejako obmedzovaný. Pri kladive to nejako veľmi nedáva zmysel rozlišovať, lebo stačí suverenita nad priestorom, v ktorom sa to kladivo nachádza.

BTW, kolega pz1000... ak si dobre pamätám tvrdil, že v ankape nie je podľa urzovských definícií možné vlastniť územia (lebo nie sú fyzickým objektom alebo čo), tak to by bolo dobré tiež ešte dopilovať.

2. Podľa definície českého jazyka je suverenita, ako som písal vyššie "nejvyšší, neomezená moc". Takže tá plynie proste z faktu, že daný subjekt tú moc má, keď ju stratí (trebárs vo vojne), tak už ju nemá.

3. Neviem, kto všetko sú etatisti a či majú jednotný názor, ale v poslednej vete si na to "kápnul". Každý má toľko suverenity, koľko má moci a medzi štátmi panuje práve taký ten pseudo-ankap (alebo anarchia všeobecne), lebo im nikto nadradený nevládne. Od ankapu sa to vlastne líši len absenciou rečí o legitimite nadobudnutia.

Vlastní to zväz záhradkárov, ale nie jednotliví členovia či akcionári ako podieľnici. Trebárs ja vlastním nejaké akcie korporátu, kde pracujem, ale to ma neoprávňuje tvrdiť, že si smiem vziať a výlučne užívať trebárs pracovný stôl, ktorý má hodnotu menšiu než tie akcie. Ja vlastním podiel na celej firme, ale nie na veciach, ktoré vlastní firma. A občianske združenia ako tí záhradkári v podstate ani nemajú akcionárov ako takých, u ktorých by sa tie podiely dali prenesene vyjadriť.